V porovnaní s rokom 2005, keď bola účasť v druhom kole volieb, naopak, najnižšia, len na úrovni 18,02 percenta, je to skok naozaj výrazný. Trochu menší, no predsa slušný je aj nárast oproti roku 2013, keď v prvom kole odvolilo 20,11 percenta voličov.
Odborníci však radia nepodliehať eufórii, ani nie tretinový záujem o hlasovanie zo strany občanov je stále biedna bilancia. „Takto jednorazovo nemožno ešte urobiť záver, či ide o začiatok vzostupného trendu účasti v krajských voľbách, alebo len náhodu spôsobenú kombináciou viacerých faktorov,“ tvrdí sociológ Pavel Haulík. Pripomína, že tohtoročné voľby sprevádzala masívna mobilizačná kampaň proti účasti extrémistických síl v župných parlamentoch.
Týkala sa predovšetkým Banskobystrického kraja, kde bolo snahou vypudiť z úradu dosluhujúceho župana, ktorý na funkciu opätovne kandidoval. Preto je podľa Haulíka pochopiteľné, že práve Banskobystričania prišli v sobotu hlasovať s vôbec rekordnou, 40,29-percentnou účasťou.
Do boja proti extrémizmu, pokračuje Haulík, sa pritom v tejto súvislosti na celoštátnej úrovni intenzívne zapojili významné osobnosti politického a verejného života, vrátane hlavy štátu. „Čo prinieslo ďalší pozitívny efekt – veľkú vysvetľovaciu kampaň, na čo vlastne krajské samosprávy máme a ako ovplyvňujú náš každodenný život,“ mieni.
Nie je si však istý, či voliči vďaka tejto kampani pochopili význam krajov už naozaj natrvalo. „Môže sa stať, že do ďalších volieb, teda tentoraz až päť rokov, nebudú o župách a ich činnosti zase počuť takmer nič,“ obáva sa Haulík. Preto, ak bude situácia pred ďalšími krajskými voľbami menej napätá ako teraz, účasť v nich podľa analytika znovu môže padnúť.
Prvýkrát jednokolové
Zvýšený záujem občanov o hlasovanie mohol teraz spôsobiť aj fakt, že voľby boli prvýkrát jednokolové, preto pri výbere župana nemali čas na taktizovanie. Navyše, na prieskumy verejnej mienky platilo moratórium, takže posledné zverejnené preferencie kandidátov zobrazovali stav na základe údajov zozbieraných od respondentov asi tri týždne pred konaním volieb.
„Takéto čísla nie sú relevantné, keď si uvedomíme, že občan sa zväčša voľbami začne naozaj vážne zaoberať asi týždeň pred nimi,“ myslí si. Pre voličov, dodáva, však aj tento fakt mohol byť impulzom ísť voliť – pretože každé voľby sú aj súbojom koalície a opozície.
Haulíkove slová potvrdzuje aj vyššia volebná účasť v Žilinskom kraji, kde súboj o kreslo župana priviedol do volebných miestností 33,84 percenta voličov. V Bratislavskom kraji prišlo svoj hlas odovzdať 31,34 percenta voličov. Budúcnosť Prešovského kraja nebola ľahostajná 29,4 percentám voličov. Vo všetkých troch krajoch došlo k zmene v kresle župana.
V Košickom kraji, kde sa hľadal nástupca za už nekandidujúceho Zdenka Trebuľu, a takisto v Nitrianskom a Trenčianskom kraji, kde voliči vo funkcii potvrdili doterajších županov, bola účasť vyše 26 percent. Naopak, najmenej voličov, 24,74 percenta, prišlo v sobotu k volebným urnám v Trnavskom kraji, kde dosluhujúci a znovukandidujúci župan prehral.
„Ak však o päť rokov pôjdeme voliť v jeden deň v komunálnych aj krajských voľbách, môže sa účasť v tých druhých priblížiť k účasti v prvých, ktorá je obvykle až okolo 50 percent,“ pridáva Haulík ďalší aspekt, ktorý môže výrazne zmeniť volebnú štatistiku.
Pre sobotňajšie voľby bolo vytvorených 5 968 volebných okrskov. V zoznamoch voličov bolo zapísaných 4 500 142 voličov.