Kto je víťazom volieb?
Ľudia v Banskobystrickom kraji. Urobili rozhodnutie s tým najsilnejším odkazom pre celé Slovensko. Zbavili sa extrémistu aj s jeho spolkom a postavili do vedenia župy nezávislého kandidáta Jána Luntera. V tomto kraji bola najvyššia volebná účasť. Zásluhu na porážke Mariana Kotlebu majú všetky demokratické sily, vládne aj opozičné, ktoré opustili stranícke boje a spojili sa do veľkého bloku. Rovnako aj kandidáti, predovšetkým Stanislav Mičev a Martin Klus, ktorí sa vzdali v prospech Luntera. Dobrou správou pre krajinu je, že extrémisti majú v zastupiteľstvách len dvoch poslancov. To však neznamená, že hrozba hnedej politiky je pre ďalšie voľby zažehnaná.
Aké sú dôvody prepadu Smeru?
Smeru zostali dvaja župani namiesto doterajších štyroch plus dvoch, ktorých podporovali. Výraznú stratu má Smer aj v počte poslancov. Smeru nehrozí kríza tém, tie má, ale kríza seba. Napriek tomu, že je najväčšia strana s rozsiahlymi straníckymi štruktúrami, trestuhodne zanedbáva kontaktnú kampaň s voličmi na regionálnej a komunálnej úrovni. Od volieb do volieb nerobí poctivú terénnu prácu. Spolieha sa na politiku zhora a na svojho lídra Roberta Fica. Aj preto sa Smeru stalo, že ho porazili kandidáti strany, ktorá má 13 členov. Opozícia, respektíve nové subjekty vždy budú zbierať protestné hlasy, o to viac sa štandardná vládna strana musí snažiť neustále komunikovať s voličmi a vyvarovať sa chýb vo veľkej politike.
Smer potrebuje reformu, obnoviť kádre, reštartovať obsah, vymeniť štruktúry, ktoré nepracujú. Čo sa týka Juraja Blanára a Petra Chudíka, boli to nominácie, ktoré si „pýtali porážku“. Víkendové regionálne voľby odrazili pochybenia Smeru vo veľkej politike, mal by sa zbaviť symbolov, ktoré mu škodia. Navyše, v týchto voľbách sa zdalo, akoby sa Smer bál sám k sebe prihlásiť, čo nevysiela presvedčivý signál k voličom. V neprospech Smeru hrá, že v spoločnosti sa prejavuje únava voličov z jeho dlhodobého vládnutia v regiónoch aj vo vláde a chcú zmenu. Tomuto sa musí Ficova strana, ak nechce utrpieť ďalšiu porážku, prispôsobiť a ponúknuť voličom odpoveď, ktorá bude pre nich prijateľná a dôveryhodná.
Päť županov prefarbilo kraje namodro. Čo prispelo k úspechu pravice?
Pravica, najmä OĽaNO, ale aj SaS a KDH zaznamenali najväčší úspech v doterajšej histórii regionálnych volieb. Uštedrili porážku Smeru na východe, v Žiline, uspeli v Trnave a Bratislave. Potvrdzuje sa, že ľudia chcú zmenu a aj ju volili. Pravicové strany urobili správne rozhodnutie, keď spojili sily a vybrali známe opozičné mená. Kampaňou kopírovali veľkú politiku, postavili ju na nespokojnosti ľudí s doterajšou garnitúrou, sústredili sa na zber protestných hlasov. Teraz prevezmú zodpovednosť a voliči budú môcť porovnávať.
V Bratislave neuspel prieskumami favorizovaný Milan Ftáčnik. Prečo?
V prvom rade prieskumy sa ukázali ako značne nepresné, a to nielen v Bratislavskom, ale aj v ďalších krajoch. Po druhé, Bratislava vždy volí pravicovo, až na výnimku, keď v minulosti zvolila ľavicového politika Milana Ftáčnika za primátora. Ftáčnik nemal výraznú kampaň, viedol ju akademicky a úplne vypustil záver. Pravicový kandidát Juraj Droba mal, naopak, silnú koncovku.
Ftáčnik hovorí, že za to môže Smer, keď mu Martin Glváč v posledné dni v mene Smeru vyjadril podporu a „tým narušil jeho filozofiu nezávislého kandidáta“. Je to nezmysel. Skôr by sa mal zamyslieť nad slabou, nepresvedčivou kampaňou a nad tým, že sa nedokázal k podpore od voličov Smeru jasne vyjadriť a prihlásiť. Naopak, začal lavírovať, čím mohol voličov Smeru odradiť, keďže pôsobil dojmom, že si neváži ich hlasy.
Odrazia sa tieto výsledky v parlamentných voľbách?
Určite je to trend, pri ktorom by mali mimoriadne spozornieť všetky strany, najmä vládne. Protestné hlasy pribúdajú, ľudia chcú zmenu. Je predpoklad, že do parlamentných volieb budú vznikať ďalšie subjekty, respektíve silnieť pravicová opozícia, ktorá sa pokúsi na proteste a politike zmeny ešte viac uspieť. Týka sa to aj populistov a radikálov. Práve extrémisti, i keď teraz utrpeli porážku, sa môžu v budúcich parlamentných voľbách posilniť. Je aj na zodpovednosti ostatných strán, aby ponúkali ľuďom politiku, ktorá to neumožní.