Haulík: Smer pri kandidátoch na županov improvizoval

Výsledky župných volieb ešte nie sú zavŕšené, ukážu sa podľa toho, aké závery politické strany urobia a čo z toho vyvodia, povedal v rozhovore pre Pravdu sociológ Pavel Haulík z agentúry MVK.

05.11.2017 20:00
agentura mvk, haulik Foto: ,
V prípade Smeru je dôležité, či podľahne panike. Zatiaľ však čísla z volieb nehovoria o absolútnej katastrofe, tvrdí sociológ Pavel Haulík.
debata (34)

Čo považujete za najdôležitejšiu správu župných volieb?

Ukáže to čas. Máme tendenciu preklápať výsledky župných volieb, ktoré sa robia na základe väčšinového systému volieb, na parlamentné voľby, kde sa volí pomerným systémom. Ten prevod nie je jednoznačný a nedá sa to robiť lineárne. Teda, že spočítame županov a krajských poslancov a dostaneme výsledok, ktorý má rovnakú váhu ako v parlamentných voľbách. Tieto voľby, ak môžeme hovoriť o najsilnejšom posolstve, ešte nie sú zavŕšené. Výsledok sa ukáže podľa toho, aké závery politické strany urobia a čo z toho vyvodia.

V Banskej Bystrici skončil ako župan extrémista Marian Kotleba, ĽS NS získala len dve poslanecké kreslá v župných parlamentoch. Čo to signalizuje do budúcnosti pre fungovanie kotlebovcov?

Podstatné je, ako sa voči nim bude politická scéna správať, ako bude bojovať o voliča, aby im neotvárala priestor, aby sa zase zachytili o nejaký háčik a z toho ťažili. Slovenský volič dnes zďaleka nie je naladený ideovo v duchu tradícií, ktoré smrdia fašizmom alebo niečím podobným. Je však citlivý na neriešenie problémov. Ak ich štandardná politika nerieši, vytvára priestor, aby sa v ňom zachytili neštandardné strany. Voľby ukázali, že pokiaľ sa bude voči extrémistom vystupovať politickými prostriedkami a jednotne, nepredstavujú veľkú silu.

Kde vidíte príčinu toho, že Smer stratil kreslá županov v štyroch krajoch – Košickom, Prešovskom, Žilinskom a Trnavskom, kde dlhodobo podporoval Tibora Mikuša?

Ťažko možno povedať, že Smer stratil Mikuša v Trnave, pretože on nie je Smer. Tak ako Smer nezískal Belicu, lebo tiež nie je Smer. Strana Smer však nie je schopná v niektorých regiónoch postaviť silného vlastného kandidáta. Mala na to dosť času, aby takúto osobu hľadala a posúvala ju do zorného poľa voličov. Smer improvizoval a neplatí to len o týchto župných voľbách. V tom vidím chybu.

Myslíte, že boli okukaní?

V Košickom kraji nebol Richard Raši doteraz županom. Pokiaľ ide o Prešov a Žilinu, županom Smeru uškodilo, že problémy žúp nepomáha výrazne riešiť centrálna úroveň. Ťažko sa županom obhajovali ich posty, ak sa im problémami nedarí pohnúť a obyvatelia to pripisujú centrálnej vláde. Ide napríklad o dopravu a cesty. Volič nerozlišuje, či je cesta v správe župy, obce, alebo Národnej diaľničnej spoločnosti. Problém dopravy vystupoval takmer vo všetkých župách a ak je župan za Smer a táto strana má dominantnú pozíciu vo vláde, tak župan to ťažko môže ustáť, resp. musí niečo stratiť. Ak sa objavia protikandidáti ako v Žiline a v Prešove, a neboli len osamelými bežcami, tak sa voľba prejavila a percentá pre starých županov nestačili.

Pravicová opozícia obsadila päť kresiel županov. Pomohlo jej, že išla vo všetkých krajoch v koalícii?

Určite. Myslím si, že pravicová koalícia lepšie využila zmenu zákona, ktorú paradoxne presadil Smer, pokiaľ ide o jednokolovú voľbu županov. Ukázalo sa, že vládna koalícia tam, kde išla spoločne, nemala také problémy ako tam, kde išli jej strany samostatne. Spoločne postupovali v Trenčíne a Nitre. Ak sa pozrieme na Košice, tam bol minimálny rozdiel medzi prvým a druhým kandidátom na župana, a keby išla v Košiciach vládna koalícia spoločne, je pravdepodobné, že by kandidát Smeru vyhral.

Prieskum AKO pred voľbami však favorizoval v Prešove aj v Košiciach kandidátov Smeru Petra Chudíka a Richarda Rašiho, ale nakoniec uspeli kandidáti pravice. Ako sa mohol prieskum až tak mýliť?

Myslím si, že 14-dňové moratórium na prieskumy silno mobilizovalo. Ale pravicových voličov. Prieskumy, ktoré sa robili tri týždne pred voľbami, boli staré. Scéna nebola stabilizovaná, je reálny predpoklad, že sa veľká skupina ľudí rozhodovala na poslednú chvíľu. Prieskum signalizoval, že Smer pohodlne vyhrá a tým teda mobilizoval pravicových voličov. To sa stalo aj v parlamentných voľbách 2016 a aj teraz. Bol to teda nepriamy dôsledok moratória. Keby bola situácia iná a prieskumy aktuálnejšie, mohli, naopak, mobilizovať voličov Smeru.

Aj v Bratislavskom kraji mal podľa prieskumu vyhrať Milan Ftáčnik, ale nakoniec neuspel. Neuškodil mu záver kampane v tom, ako sa vyjadroval k podpore Smeru, že chce byť naďalej nezávislý?

Možno mu to uškodilo, ale nebol to hlavný dôvod. Jeho tak či tak voliči vnímali ako človeka, ktorý má k Smeru blízko. Formálne vyjadrenie podpory Smeru tesne pred voľbami nebolo rozhodujúce. Skôr to, že bol zase vnímaný ako favorit, čo mohlo presvedčiť časť pravicových voličov, aby prišli voliť iného kandidáta.

Naznačil výsledok župných volieb nejaké trendy pre parlamentnú politiku?

Pre pravicovú opozíciu je dôležité, či dokáže nájsť adekvátny spôsob spolupráce na parlamentnej úrovni, respektíve v parlamentných voľbách, čo bude zložitejšie. V prípade Smeru je dôležité, či podľahne panike. Zatiaľ však čísla z volieb nehovoria o absolútnej katastrofe. Ide skôr o to, čo by mal Smer urobiť do budúcnosti inak.

Najsilnejšou skupinou sa stali nezávislí kandidáti v župných parlamentoch. Posilňujú sa preto, že zlyhávajú politické strany, alebo je to trend v regionálnej a komunálnej politike?

Je to trend poklesu dôvery voči klasickej politike. Podstatnejší je však volebný systém. Zdá sa mi, že protirečenie medzi systémom voľby v župných voľbách a v parlamentných je príliš veľké. V prípade Česka je systém voľby do krajov a do parlamentu podobnejší. Kandidovať tam môžu len politické strany, vytvárajú si poslanecké kluby a tie potom volia šéfa kraja. Môžu ho tiež odvolať. Voľby na Slovensku sú však medzi rôznymi systémami, inak sa volí v regionálnych a inak v parlamentných voľbách. Po nich sa len spočítajú župani a poslanecké kreslá. Na Slovensku sa vôbec neuvažuje, ako budú župy ďalej fungovať z pohľadu programu. Na verejnosť sa nedostane, ako sa v župách prijímajú rozhodnutia, ako sa tam hlasuje a ako sa vytvárajú zoskupenia. V župných parlamentoch dominujú nezávislí poslanci, ktorých nič neviaže.

Volebná účasť dosiahla takmer 30 percent, doteraz najviac. Stále je však nízka.

Tipoval som účasť do 25 percent, tak to naznačovali prieskumy, ktoré sme robili. Samozrejme, účasť bola na tento typ volieb vysoká. Otázka je, či to je trend. Objavujú sa interpretácie, že voliči pochopili význam krajov. Áno, bola veľká kampaň o právomociach žúp, ale nemyslím si, že to musel byť dôvod, prečo bola účasť vyššia. Vyššej účasti pomohla zmena na jednokolovú voľbu županov. Voliči aj strany tak nemohli špekulovať. Kým v minulosti sa pokúšali o spoločné postupy, mali na to necelé dva týždne medzi prvým a druhým kolom. Teraz bol čas na hľadanie prienikov v predvolebnom období niekoľko mesiacov.

© Autorské práva vyhradené

34 debata chyba
Viac na túto tému: #agentúra MVK #voľby do VÚC 2017 #Pavel Haulík