Kde sa mýlili prieskumy

, 05.11.2017 18:00

V štyroch krajoch sa skončili voľby županov výrazne inak, ako ukazovali prieskumy verejnej mienky. Rozdiely medzi výsledkami prieskumov a reálnymi číslami boli viac ako 10-percentné. Spôsobiť to mohlo moratórium, ktoré dva týždne pred voľbami už prieskumy zverejňovať neumožňuje. Alebo aj to, že sa ľudia rozhodli v poslednej chvíli.

Posledný prieskum bol zverejnený tesne pred začiatkom dvojtýždňového moratória. Pre televíziu TA3 ho pripravila agentúra AKO. Ten ukázal výrazne iné preferencie pre kandidátov na predsedov Košického, Trnavského, Žilinského aj Bratislavského kraja. Táto agentúra robila špeciálne pre Bratislavský kraj prieskum niekoľko dní pred voľbami. Ani tu netrafila.

Súčasnému prešovskému županovi Petrovi Chudíkovi (Smer) dával prieskum 47,1 percenta voličských hlasov, reálne získal 30,63 percenta a svoju pozíciu neobhájil. Naopak, kandidát opozície Milan Majerský (KDH), u ktorého bol pred voľbami odhad 28,1 percenta, nakoniec vyhral. Volilo ho 40,36 percenta ľu­dí.

Hříchová: Vo výskume sa javilo, že v Žiline sa začína posun

Kamila Hříchová z agentúry AKO vysvetľuje, že zber dát prebiehal viac ako tri týždne pred voľbami a až následne začali kampane kandidátov vrcholiť. „Až potom sa začala oficiálna mediálna kampaň a všetky televízne debaty,“ hovorí. Výsledok v Prešove mohol byť podľa nej ovplyvnený vystúpeniami kandidátov v debatách. „Výkon pána Chudíka sa v porovnaní s Majerským mohol ľuďom javiť slabý, rezignovaný, unavený. Ale zrejme aj mobilizácia opozičných kandidátov bola veľmi silná a úspešná,“ dodala Hříchová.

Podobný príbeh vidí aj v trnavskej župe. Tam Tibor Mikuš (nezávislý s podporou Smeru) mal v prieskume 30,99 percenta, nakoniec zaňho hlasovalo 30,56 percenta. Predbehol ho Jozef Viskupič (OĽaNO) s 42,91 percentami hlasov, ktorému prieskumy dávali iba 23,17-percentnú šancu.

Všetky teoretické výskumy u nás aj v Čechách hovoria, že ľudia sa o regionálne voľby začnú zaujímať až tri týždne pred ich konaním, upozornila Hříchová. "Tri týždne pred voľbami nie sú župné voľby obsahom myslenia väčšiny občanov. Keď sa ich opýtame, vtedy je to najmä o znalosti mien, keď už beží kampaň, je to skôr o kandidátoch ako takých,“ vysvetlila.

V Žiline ukazovali prieskumy vyrovnaný boj medzi súčasným županom Jurajom Blanárom (Smer) a spoločnou kandidátkou opozície Erikou Jurinovou (OĽaNO). Obom odhadovali podporu nad 30 percent. Aj keď Blanár čísla z prieskumu takmer obhájil, Jurinová získala o 12 percent viac. Jurinovú zrejme podržala domáca Orava, ktorej tri okresy mali najvyššiu volebnú účasť v kraji. „Vo výskume sa javilo, že v Žiline sa začína posun. Že to bude až taký veľký rozdiel, sa dá pričítať intenzívnej finalizácii kampane, hlavne v severozápadných okresoch,“ doplnila Hříchová.

V Bratislave boli šance piatich kandidátov vyrovnané

Najväčším prekvapením boli aj pre Hříchovú výsledky v Košickom kraji. Jasnú podporu tu mal súčasný primátor mesta Košice Richard Raši (Smer), posledný prieskum mu dával vyše 44 percent a jeho najvážnejšiemu vyzývateľovi Rastislavovi Trnkovi (nezávislý s podporou opozície) 27,2 percenta. V sobotných voľbách obaja získali vyše 37 percent, Trnka však dostal o 875 hlasov viac.

Hříchová hovorí, že túto zmenu je zatiaľ ťažké interpretovať. „Nevieme, aké tam bolo pozadie a čo sa tam stalo. Bude si treba pozrieť hlasovanie podrobnejšie podľa obvodov mesta Košice. Jedna alternatíva je, že ľudia z Košíc odbojkotovali pána Rašiho. Druhá, že zaňho nehlasovali, lebo nechcú, aby im ako primátor odišiel,“ domnieva sa Hříchová.

V Bratislavskej župe na víťazstvo pomýšľali piati kandidáti s pomerne vyrovnanými šancami. Najčerstvejší prieskum pár dní pred voľbami na čelo kandidátov zaradil Milana Ftáčnika (23,5 percenta) a za ním Rudolfa Kusého, Pavla Freša, Juraja Drobu a Jána Mrvu. Výsledok bol úplne iný. Zvíťazil Droba s 20,42 percentami, Ftáčnik skončil na treťom mieste s 17,53 percentami. Hříchová spresnila, že výskum ukončili minulý štvrtok. Za tých niekoľko dní sa v dôsledku vyrovnanosti kandidátov dokázali preferencie zmeniť. Pripomenula, že až 5 percent ľudí deklarovalo, že sa rozhodne priamo vo volebnej miestnosti, a ďalších 10 percent deň až dva pred voľbami. Tieto výsledky boli zverejnené až po skončení moratória.

Slosiarik: Prieskumy nie sú výsledky

„Z tohto výskumu je najzaujímavejšia otázka, v ktorej sme sa ľudí pýtali na to, kedy sa rozhodli. Asi 40 percent ľudí sa rozhodovalo v posledných dvoch týždňoch. Dynamika rozhodovacieho procesu voličov bola veľmi intenzívna, čo sa napokon prejavilo aj vo vyššej účasti,“ doplnila Hříchová. Správanie voličov sa podľa nej začína čoraz viac podobať spontánnemu nákupu v supermarkete. "Merania budú pre výskumníkov teraz preto čoraz horšie,“ uzavrela.

Sociológ Martin Slosiarik z agentúry Focus hovorí, že prieskumy treba chápať ako mienku verejnosti v čase, keď sa realizujú, a nie ako predpoveď výsledku volieb. „Dôležité posolstvo je, že prieskumy verejnej mienky dnes nedokážu predpovedať výsledky volieb, a tobôž nie v regionálnych voľbách, kde sa volia osobnosti a sympatie. To, čo prieskumy dokázali, je, že relatívne presne stanovili v siedmich krajoch dvoch základných konkurentov,“ upozornil sociológ.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#voľby do VÚC 2017 #predvolebné prieskumy
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
49,99
Kvetinové menu Macaroons pink

Kvetinové menu Macaroons pink

13,99
Buxus

Buxus

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk