Ftáčnik kandidoval ako nezávislý. Smer sa k nemu neoficiálne prihlásil. Na konci októbra sám Ftáčnik informoval médiá, že bratislavský krajský predseda Smeru poslal členom strany a sympatizantom list s tým, aby v župných voľbách hlasovali za Ftáčnika. Pritom Ftáčnik už raz – v roku 2010 – s oficiálnou podporou tejto vládnej strany uspel vo voľbách primátora Bratislavy, ale keď pred tromi rokmi už úspešný nebol.
„Výsledky župných volieb na celoštátnej úrovni ukazujú, že Smer sa už voličom akosi opozeral. A Bratislava s okolím k nemu vždy prechovávala averziu. Preto, aj keď sily pravice boli opäť rozptýlené, ľudia siahli po jej zástupcovi,“ zhodnotil politológ Juraj Marušiak.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Sociológ Michal Vašečka síce pripúšťa, že snahou bratislavských voličov bolo hlasovať proti Smeru, podľa neho však nemali dôvod odmietnuť ľavicu ako takú. „Je čitateľné a zrozumiteľné, že ľavičiar Ftáčnik zastáva sociálnodemokratické postoje. Pre voličov by nebol neprijateľný, keby proti nemu stál iba jediný, silný a kontroverzný kandidát, ako v niektorých iných krajoch. Lenže v Bratislavskom kraji, ako v jedinom v rámci Slovenska, boli voľby skôr otvorenou politickou súťažou západného typu, kde bolo na výber viac kvalitných kandidátov,“ mieni Vašečka.
Svoju porážku však Ftáčnik nepriamo pripísal Smeru, konkrétne Glváčovi. Po zverejnení výsledkov zdôraznil, že do boja išiel v pozícii nezávislého kandidáta. „Napriek tomu, že sme s pánom Glváčom mali stretnutie, na ničom sme sa nedohodli," skonštatoval. Dodal, že krajský predseda Smeru rozoslal list na vlastnú päsť a spochybnil jeho filozofiu nezávislej kandidatúry. Glváč však Ftáčnikovi v reakcii odkázal, že bol vždy úspešný len vtedy, keď bol spätý so Smerom. „Keď začal špekulovať, volič to jednoducho prekukol,“ dodal.
Dlho po uzavretí volebných miestností to v Bratislave vyzeralo na súboj na cieľovú fotografiu. Ftáčnik a Droba išli v získaných percentách voličských hlasov plece pri pleci. Postupne však prvý stratil dych a v konečnej bilancii mu to sotva vyšlo "na bronz“.
Droba, ktorého v župných voľbách podporovali strany SaS, OĽaNO, NOVA, SMK, OKS a Zmena zdola, presvedčil 20,42 percenta, čiže v absolútnom čísle takmer 37-tisíc oprávnených voličov. "Budem sa snažiť byť dobrý župan pre všetkých, ktorí tu žijú,“ komentoval svoje víťazstvo. A potvrdil, že je pripravený splniť predvolebný sľub a vzdať sa mandátu poslanca najneskôr na januárovej schôdzi parlamentu. Ftáčnik dostal iba 17,53 percenta hlasov a predbehol ho dokonca aj nezávislý Rudolf Kusý, starosta bratislavského Nového Mesta, ktorý získal 18,55 percenta voličov.
„Drobova kampaň bola vyvážená, technicky zvládnutá. Podarilo sa mu ľudí presvedčiť, že za ním stoja reálne politické strany, ktoré – aj keď to v skutočnosti nemusí byť pravda – sú alternatívou Smeru. Na rozdiel od kandidáta Kusého, ktorého kampani síce tiež nemožno nič vyčítať, no fakt, že nedokázal vyvrátiť podozrenia o jej skrytom financovaní oligarchami, ho zrejme stál víťazstvo,“ porovnal Vašečka.
Freša zrejme dohnala politická minulosť
Doslova volebný debakel utrpel piaty v poradí, dvojnásobný župan Pavol Frešo. Tomu dôveru vyslovilo len 10,88 percenta občanov. Už nezávislého kandidáta, ktorý pred časom v pozícii predsedu doviedol do stavu klinickej smrti kedysi najúspešnejšiu pravicovú stranu SDKÚ, preskočil s 15,98 získanými percentami iný nezávislý kandidát – predtým Frešov spolustraník – starosta bratislavských Vajnôr Ján Mrva.
V Bratislavskom kraji boli voľby skôr otvorenou politickou súťažou západného typu, kde bolo na výber viac kvalitných kandidátov.Michal Vašečka, sociológ
„Frešo v úrade župana nezlyhal, neurobil zásadné chyby. Zrejme ho však dohnala politická minulosť a fakt, ako pod jeho vedením skončila SDKÚ, ktorá mala práve v Bratislave stabilne najväčšiu podporu,“ uvažuje sociológ.
Zaujímavé je aj nové zloženie bratislavského župného zastupiteľstva, v ktorom po prvý raz zasadne namiesto doterajších 44 až 50 poslancov. Kandidovala doň naozaj pestrá zmes od známych komunálnych politikov po občianskych aktivistov. Väčšinou v pozícii nezávislých, ktorých v krajskom parlamente zasadne presne polovica.
Koalíciu SaS, Obyčajní ľudia, KDH, SMK, NOVA, OKS, Zmena zdola a DÚ bude zastupovať 17 poslancov, koalíciu Most-Híd, Smer, SKOK, Strana zelených, Starostovia a nezávislí šesť poslancov a platformy Doma dobre a NF po jednom poslancovi. Najviac, 10 665 voličských hlasov dostala staronová župná zastupiteľka a občianska aktivistka Elena Pätoprstá.