Župan bez poslancov nezmôže nič

Príklad dosluhujúceho banskobystrického krajského parlamentu, kde bol extrémistický župan so zastupiteľmi v stálom konflikte, a preto aj celú činnosť samosprávy sprevádzali početné škandály, ukazuje, že takáto vzájomná spolupráca a ústretovosť vôbec nemusí byť samozrejmosťou. Čo v tomto smere čaká novozvolené krajské parlamenty?

„Predpokladám, že skúsenosť z Banskobystrického kraja bude pre nové zastupiteľstvá varovným prstom a všetci ich poslanci pochopia, že je lepšie spojiť sa za niečo ako proti niečomu,“ mieni expert na samosprávy Michal Kaliňák. Podľa neho by si zároveň zastupitelia mali konečne osvojiť, že v „malej“ regionálnej, ale aj komunálnej politike nie sú prvoradé stranícke tričká, ale skôr záujmy a potreby obyvateľov kraja. A teda predovšetkým konať v ich prospech, nie negovať hoci aj dobré návrhy po ideologickej linke.

Nezávislí poslanci v krajských parlamentoch

Jasné je, že v piatich krajoch v sobotu zvíťazili reprezentanti opozičnej pravice, vo dvoch kandidáti Smeru a v Banskobystrickom kraji mal víťaz širokú pravo-ľavú podporu. Čo sa však týka zloženia zastupiteľstiev, je zatiaľ veľmi otázne, aké poslanecké kluby sa v nich vytvoria a či nájdu spoločnú reč tak medzi sebou, ako aj so županom.

Zákon hovorí, že do 30 dní po voľbách sa musí uskutočniť ustanovujúce zastupiteľstvo, na ktorom odchádzajúci župan formálne odovzdá vedenie svojmu nástupcovi. Ten už potom, obvykle každé dva mesiace, zvoláva poslancov na riadne zasadania.

„Hneď na tom prvom si poslanci vytvoria kluby, ktoré zadeklarujú, či má predseda kraja ich dôveru, alebo nie,“ približuje Kaliňák.

Postupne sa v zastupiteľstvách sformujú aj komisie pre jednotlivé kompetenčné oblasti – dopravná, školská, zdravotnícka, dotačná a ďalšie – ako iniciatívne, poradné a kontrolné orgány. Úlohou komisií je posudzovať a pripomienkovať materiály pripravené jednotlivými odbormi úradu župana.

Následne ich posúvajú na rokovanie poslancov, ktorí ich schvaľujú potrebnou trojpätinovou väčšinou v podobe všeobecne záväzných nariadení. Výsledný dokument musí zase podpísať župan. „Je teda jasné, že bez súhlasu poslancov predseda kraja nesmie urobiť vôbec nič. Ani najmenšiu zmenu v rozpočte, v poplatkoch za sociálnu službu a podobne,“ zdôrazňuje Kaliňák.

Kto a s kým teda vytvorí jednotlivé kluby, je ešte vecou rokovaní. Isté však už teraz je, že zloženie a početnosť klubov môžu významne ovplyvniť poslanci, ktorí vo voľbách kandidovali v pozícii nezávislých. Práve im totiž patrí až 161 z celkovo 416 kresiel v župných parlamentoch. A vopred sa nie vždy dajú odhadnúť ich názory na problémy, ktoré samosprávny kraj rieši. „Pravdaže, bude snahou politických koalícií prijať čo najviac takýchto poslancov do svojich klubov. Prípadne si nezávislí môžu vytvoriť vlastný jeden klub, ale aj viac klubov,“ vymenúva Kaliňák možnosti.

Čitateľnosť postojov nezávislých je zložitá aj preto, lebo veľa z nich má svoju stranícku minulosť. Pôsobili dokonca v silných politických stranách, no priznávať sa k tomu dnes chápu ako príťaž. Sporná je napríklad „nezávislosť“ poslanca Trenčianskeho kraja a primátora Trenčianskych Teplíc Štefana Škultétyho, ktorý predtým reprezentoval mladých SDKÚ, potom SDKÚ a bol aj vysokým úradníkom na ministerstve obrany.

Podobne medzi bratislavskými krajskými poslancami figurujú bývalí členovia SaS Marián Greksa či Martin Chren a dalo by sa uviesť množstvo ďalších príkladov. Hovorí sa dokonca, že aj niektorí kotlebovci vo voľbách kandidovali pod rúškom nezávislosti. Do bratislavského krajského zastupiteľstva bol napríklad zvolený Martin Patoprstý, ktorého pred parlamentnými voľbami v roku 2016 SNS stiahla z kandidátnej listiny. Stalo sa tak po tom, čo sa objavili informácie, ktoré ho spájali s neonacizmom, ako aj fotografie, kde hajloval.

Naopak, iní regionálni zastupitelia, ktorí vzišli z komunálu či z radov občianskych aktivistov, naozaj vždy vystupovali ako nezávislí. Napríklad dlhoročný šéf ZMOS-u a starosta Štrby Michal Sýkora či starosta obce Sveržov Pavol Ceľuch, ktorí sú poslancami prešovskej župy.

Všetky tieto faktory rozhodnú o tom, či župan a zastupiteľstvo budú ťahať za jeden povraz, alebo pôjdu proti sebe. Situácia by sa však už rozhodne mala zlepšiť v Banskobystrickom kraji, kde bude po novom v zastupiteľstve 22 nezávislých a 15 zástupcov Smeru, zvyšok tvoria poslanci pravice – a kontroverzný exžupan Marian Kotleba ako jediný predstaviteľ vlastnej extrémistickej strany.

„Som presvedčený, že odteraz už v našom zastupiteľstve nebudeme viesť zákopovú vojnu ako doteraz. Nové zloženie krajského parlamentu je vyvážené, je nádej, že napriek rozdielnym farbám dokážu nové poslanecké kluby spoločne fungovať ako jeden veľký,“ verí Stanislav Horník, staronový nezávislý župný poslanec a primátor Hriňovej.

Pripomína, že Kotleba v minulosti návrhy poslancov často vetoval. Odmietal podpísať čerpanie eurofondov, za ktoré sa mali opravovať cesty či zariadenia sociálnych služieb. A organizoval „výjazdové rokovania“ zastupiteľstva, ktorých význam síce poslanec nespochybňuje, ale ako zdôrazňuje, bývalý šéf kraja ich využíval čisto na vlastnú stranícku propagandu a sľuby dané predstaviteľom obecných samospráv neplnil.

„Pre obavy zo zneužívania verejných prostriedkov sme mu nedôverovali ani pri schvaľovaní základných dokumentov, akými boli napríklad rozpočty na jednotlivé roky,“ opisuje absurdnú situáciu, ktorá počas ostatných štyroch rokov v krajskom parlamente vládla.

Čo sa týka ostatných krajov, podľa Kaliňáka by relatívne najlepšia súhra poslancov so županom mohla byť v Bratislavskom kraji, kde má pravicový župan Juraj Droba (SaS) v 50-člennom zastupiteľstve v drvivej väčšine zástupcov pravice či „nezávislej“ pravice. A takisto v Trenčianskom kraji so staronovým županom Jaroslavom Baškom (Smer), kde je v 47-člennom zbore 16 zástupcov vládnej koalície a 22 nezávislých.

Foto: Ľuboš Pilc, Pravda

Juraj Droba Pravicový župan Juraj Droba (SaS) má v 50-člennom zastupiteľstve v drvivej väčšine zástupcov pravice či "nezávislej" pravice.

„Naopak, trochu otázny je po výmene župana Prešovský kraj, hoci odchádzajúci župan Smeru Peter Chudík svoje zastupiteľstvo dokázal riadiť napriek tomu, že bolo prevažne pravicové. A tiež Košický kraj s novým županom pravicovej koalície Rastislavom Trnkom, najmä pre silné zastúpenie poslancov Mostu-Híd,“ uvažuje Kaliňák.

„Myslím si, že s rozumnými ľuďmi sa vždy dá dohodnúť. Verím, že nájdeme prienik, ak ide o spoločný cieľ, ktorým je spolupráca v prospech ľudí,“ neobáva sa však kolízií košický župan Trnka.