Európa potrebuje podľa SDKÚ reformy a nie ďalšie dlhy

Riešenie, s ktorým prišla Európska únia na ochranu pred krachom ekonomík, ktoré by neboli schopné financovať svoj verejný dlh, je podľa opozičnej SDKÚ "zlé, nebezpečné a najhoršie z možných".

11.05.2010 11:37
Iveta Radičová Foto:
Líderka SDKÚ Iveta Radičová.
debata (162)

Únia sa totiž zaviazala vytvoriť vyše 700-miliardový záchranný balík, ktorý sa má v prípade problémov niektorej z členských krajín eurozóny alebo únie aktivovať. Ako na dnešnej tlačovej konferencii povedala volebná líderka SDKÚ Iveta Radičová, v Európe sú potrebné reformy, a nie ďalšie dlžoby.

„Riešenie, ktoré je prijaté, iba odsúva problém. Pokiaľ budeme platiť za nezodpovednosť vlád, európskych inštitúcií, ratingových agentúr a bánk, tak solidaritu máme postavenú na hlavu, keď zodpovední a chudobní sa skladajú na nezodpovedných a bohatých,“ konštatovala s tým, že SDKÚ bude v týchto otázkach principiálna a aj v prípade, že bude mať po parlamentných voľbách možnosť do týchto tém prehovoriť, bude naďalej presadzovať rovnaké názory.

Ako pokračovala volebná líderka SDKÚ, v stredu na mimoriadnom rokovaní parlamentu, ktoré bolo zvolané na základe zozbieraných poslaneckých podpisov, vyzvú vládu, aby do siedmich dní predložila na ratifikáciu zmluvy, ktoré prijala na rokovaniach v Bruseli. Kabinet chce SDKÚ tiež vyzvať na predloženie analýzy dopadov Bruselom prijatých opatrení na slovenský rozpočet a tiež analýzy opatrení, ktoré plánuje vládny kabinet urobiť na ozdravenie verejných financií. „Fico má dve tváre. Jednu v Bruseli a jednu doma. Nervozita a strašenie občanov má rovnakú príčinu. Vydal Slovensko na rovnakú cestu, akú podporuje. Preto podporuje pôžičky, lebo nám hrozí rovnaká situácia,“ povedala Radičová.

Podľa podpredsedu strany Ivana Mikloša Európska únia potrebuje predovšetkým ambiciózne reformy, ktoré by zvýšili konkurencieschop­nosť jej členských štátov v globálnej ekonomike. Predovšetkým podľa neho treba zreformovať dôchodkové a zdravotné systémy, ktoré najviac ohrozujú udržateľnosť verejných financií. Rovnako reformy potrebujú aj sociálne systémy a trhy práce, aby motivovali k aktivite a tiež reformy daní a odvodov a financovania vedy a výskumu. „Slovensko je príkladom toho, že uskutočnenie neľahkých reforiem vedie k zvýšeniu konkurencieschop­nosti,“ dodal Mikloš.

Slovensko je podľa premiéra Roberta Fica pripravené zabojovať spoločne s ostatnými krajinami eurozóny za finančnú stabilitu v Európe. Fico to konštatoval po pondelňajšom mimoriadnom rokovaní vládneho kabinetu k výsledkom nedeľňajšieho rokovania rady ministrov financií Európskej únie, ktorí odobrili rad opatrení na zabezpečenie stability. Slovensko je pripravené podieľať sa na spoločnom záchrannom mechanizme Európskej komisie, eurozóny a Medzinárodného menového fondu v objeme vyše 700 mld. eur. Jeho úlohou má byť prípadná sanácia neschopnosti krajín financovať svoj verejný dlh tak, ako sa to stalo v Grécku.

„Považujeme tento spoločný postup za nevyhnutný, len toto môže pomôcť finančnej stabilite Slovenskej republiky,“ konštatoval Fico po pondelňajšom rokovaní vlády. Ako dodal, odmieta preto vyjadrenia opozície namierené proti spoločným postupom Európy. Ak by Európa totiž nekonala, podľa premiéra by to malo katastrofálne následky aj pre Slovensko. Európa a jej spoločná mena podľa premiéra čelí vôbec najväčšej kríze od svojho vzniku.

Ministri financií členských štátov Európskej únie sa v pondelok na schôdzke rady Ecofin dohodli na spôsobe vytvorenia tzv. záchrannej finančnej siete. Tá má slúžiť ako poistka v prípade, že by sa podobné rozpočtové problémy, v akých sa dnes zmieta Grécko, vyskytli aj v iných krajinách Európskej menovej únie (EMÚ) a niektorej z nich by hrozil krach. Do špeciálneho mechanizmu vytvoreného na tento účel budú prispievať Európska komisia (EK), krajiny eurozóny združené v EMÚ a Medzinárodný menový fond (MMF). Samotná EK sa má pritom na celkovom balíku podieľať sumou 60 mld. eur, EMÚ 440 mld. eur a MMF prispeje minimálne polovicou sumy zabezpečenej krajinami eurozóny, teda minimálne 220 mld. eur.

Podiel Slovenska na celkovom záchrannom balíčku bude určený podielom krajiny na kapitále Európskej centrálnej banky, ktorý sa prepočíta bez krajiny, ktorej by eventuálna pomoc mala byť poskytnutá. Rovnaký mechanizmus sa používa aj v prípade bilaterálnych pôžičiek Grécku, kde podiel Slovenska predstavoval 1,02 %. V konečnom dôsledku tak platí, že čím väčšia ekonomika eurozóny by sa zachraňovala, tým väčším podielom by sa muselo angažovať aj Slovensko.

Únia sa na vytvorení záchrannej finančnej siete dohodla presne v čase, keď Medzinárodný menový fond v nedeľu v americkom Washingtone oficiálne schválil poskytnutie úveru pre Grécko v hodnote 30 miliárd eur. Trojročná pôžička zo strany MMF bude súčasťou balíčka v hodnote 110 miliárd eur, pričom krajiny eurozóny do neho prispejú sumou 80 miliárd eur.

162 debata chyba
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy