Parlament odobril predčasné voľby a následne aj euroval

, , 13.10.2011 16:32
Hlasovanie, Predčasné voľby
Výsledok hlasovania o predčasných voľbách. Autor:

Národná rada schválila ústavný zákon o skrátení volebného obdobia a hneď na to aj euroval. Za predčasné voľby hlasovali 143 a za euroval 114 poslancov. Proti eurovalu bolo 30 poslancov. Na schválenie európskeho stabilizačného finančného mechanizmu bolo potrebných minimálne 76 hlasov.

Slovensko ako posledná krajina eurozóny na druhýkrát schválila posilnenie dočasného eurovalu (EFSF). Po dohode troch koaličných strán s opozičným Smerom išlo o očakávaný výsledok a dodatok k medzinárodnej zmluve podporilo 114 zo 147 prítomných poslancov Národnej rady (NR) SR. Na schválenie bolo potrebných minimálne 76 hlasov.

Euroval podporili všetci prítomní poslanci SDKÚ, KDH, Most-Híd a Smer (iba Dušan Čaplovič pri hlasovaní vytiahol kartu). Proti boli všetci zákonodarcovia SaS okrem Martina Fecka (zdržal sa) a SNS, ako aj Peter Zajac, Ondrej Dostál, Peter Osuský (všetci OKS) a Igor Matovič (nezávislý). Okrem Fecka sa zdržali hlasovania aj nezávislí poslanci Anna Belousovová a Rudolf Pučík.

Najpvr sa hlasovalo o predčasných voľbách

Proti predčasným voľbám hlasovali len Peter Zajac, Ondrej Dostál a Peter Osuský (všetci OKS). Richard Sulík, Natália Blahová (obaja SaS), Ján Slota (SNS) a Ľubomír Vážny (Smer) na hlasovaní chýbali. Výsledok hlasovania prijali poslanci pokojne a bez emócií.

Vláda pristúpila k skráteniu volebného obdobia výmenou za podporu najväčšej parlamentnej strany pri schvaľovaní dočasného eurovalu v parlamente. Na jeho schválenie je potrebných minimálne 76 hlasov. Stranám vládnej koalície sa ich však v utorok (11.10.) nepodarilo získať. Chýbali im hlasy poslancov SaS, trojice z OKS a z hnutia Obyčajní ľudia.

V histórii samostatnej SR boli predčasné parlamentné voľby dvakrát. Naposledy to bolo v júni 2006. Dôvodom sa stal odmietavý postoj vtedy koaličnej SDKÚ voči predloženiu a podpisu zmluvy o výhrade vo svedomí. KDH na to reagovalo odchodom z vtedajšej koalície. Celonárodné hlasovanie následne vyhral Smer, ktorý zostavil vládu s HZDS a SNS.

Vládne koalície a vlády na Slovensku od roku 1989
december 1989
– na Slovensku vznikla nová vláda pod vedením Milana Čiča. Úlohou vlády národného porozumenia bolo najmä pripraviť prvé slobodné voľby. Medzi členov vlády patrili Vladimír Lexa, ktorý bol prvým podpredsedom vlády, funkciu podpredsedov vlády vykonávali Jozef Markuš, Vladimír Ondruš a Alexander Varga. Ministrom financií, cien a miezd bol Michal Kováč, ministrom priemyslu Ján Ducký a na poste ministra kultúry sa po krátkom pôsobení Ladislava Chudíka objavil Ladislav Snopko. Ministrom vnútra a životného prostredia bol od januára 1990 Vladimír Mečiar.

jún 1990 – v ČSFR sa konali prvé slobodné a demokratické voľby. Na Slovensku zvíťazila Verejnosť proti násiliu (VPN) so ziskom 29, 34 percenta. Vládu vytvorila koalícia VPN, Kresťanskodemo­kratického hnutia (KDH), ktoré získalo 19,21 percenta a Demokratickej strany (DS) so ziskom 4,4 percenta voličských hlasov. Predsedom vlády sa stal Vladimír Mečiar (VPN), ktorého v apríli 1991 Slovenská národná rada (SNR) odvolala a nahradil ho Ján Čarnogurský (KDH).

jún 1992 – v parlamentných voľbách zvíťazilo s 37, 26 percenta hlasov Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS). Premiérom sa stal predseda hnutia Vladimír Mečiar. Koalícia HZDS a Slovenskej národnej strany (SNS), ktorá získala 7,93 percenta hlasov, mala tichú podporu Strany demokratickej ľavice (SDĽ).

marec 1994 – vláda po vyslovení nedôvery Vladimírovi Mečiarovi v Národnej rade (NR) SR ukončila svoju činnosť. Prezident Michal Kováč vymenoval novú koaličnú vládu, ktorej premiérom sa stal Jozef Moravčík z Demokratickej únie Slovenska (DEUS). Súčasťou vládnej koalície boli Kresťanskodemo­kratické hnutie (KDH) a Strana demokratickej ľavice (SDĽ).

október 1994 – v predčasných parlamentných voľbách získala koalícia HZDS a Roľníckej strany Slovenska (RSS) 34,96 percenta hlasov. Vládna koalícia bola v decembri vytvorená z víťaza volieb, Slovenskej národnej strany (SNS) so ziskom 5,4 percenta a Združenia robotníkov Slovenska (ZRS), ktoré získalo 7,34 percenta hlasov voličov. Premiérom sa stal Vladimír Mečiar.

september 1998 – vo voľbách do NR SR získalo HZDS 27 percent, na vytvorenie vlády to však nestačilo. Nový kabinet bol v októbri vytvorený zo zástupcov Slovenskej demokratickej koalície (SDK), ktorej dalo hlas 26,33 percenta voličov, SDĽ so 14,66 percenta, Strany maďarskej koalície (SMK), ktorá získala 9,12 percenta a Strany občianskeho porozumenia (SOP) s ôsmimi percentami hlasov voličov. Premiérom sa stal predseda SDK Mikuláš Dzurinda.

september 2002 – parlamentné voľby na Slovensku vyhralo Hnutie za demokratické Slovensko so ziskom 19,5 percenta hlasov. Druhý najvyšší počet hlasov získala Slovenská demokratická a kresťanská únia (SDKÚ) s 15,09 percenta. Tretiu priečku obsadila strana Smer s 13,46 percenta. Štvrté miesto patrilo Strane maďarskej koalície (SMK) so ziskom 11,16 percenta. Nasledovalo Kresťanskodemo­kratické hnutie (KDH), ktoré získalo podporu 8,25 percenta. Za ním sa umiestnila Aliancia nového občana (ANO) so ziskom 8,01 percenta. Poslednou parlamentnou stranou sa stala Komunistická strana Slovenska, ktorú volilo 6,32 percenta voličov. Vládu v októbri zostavila koalícia SDKÚ, SMK, KDH a ANO. Premiérom sa stal opäť Mikuláš Dzurinda.

jún 2006 – víťazom volieb sa stala strana Smer-SD so ziskom 29,14 percenta platných hlasov voličov. Na druhom mieste sa umiestnila s 18,35 percenta SDKÚ-DS a tretia bola s 11,73 percenta SNS. Päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do Národnej rady (NR) SR prekročili aj SMK (11,68 %), ĽS-HZDS (8,79 %) a KDH ( 8,31 %). Vládu pod vedením Roberta Fica zostavili Smer-SD, SNS a ĽS-HZDS.

jún 2010 – vo voľbách zvíťazil Smer-SD so ziskom 34,79 percenta platných hlasov voličov. Na druhom mieste sa umiestnila s 15,42 percenta SDKÚ-DS a tretia je so ziskom 12,14 percenta platných hlasov strana Sloboda a Solidarita (SaS). Kresťanskodemo­kratické hnutie posunulo do parlamentu 8,52 % a stranu Most-Híd 8,12 % platných voličských hlasov. Päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do parlamentu tesne prekročila SNS so ziskom 5,07 %. Novú vládu pod vedením Ivety Radičovej vymenoval prezident 9. júla. Vládu vytvorili SDKÚ-DS, SaS, KDH a strana Most-Híd.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk