„Spojenie hlasovania bolo nielen na mieste, ale bolo jediným riešením. Niečo sme dokázali, ale nemohli sme to dotiahnuť do konca. Vláda nedostala dôveru. Môžem sa uchádzať o to isté? Môžem povedať teraz, že spolu to dokážeme? Myslím, že nie. Preto som sa rozhodla, že v parlamentných voľbách nebudem kandidovať,“ vyhlásila Radičová na tlačovej besede po rokovaní Prezídia SDKÚ.
Radičová ponúkla svoje podpredsednícke miesto strane, pričom rešpektuje stanovy, ktoré výmenu na týchto postoch pripúšťajú na kongrese. „Formálne príde k výmene po voľbách,“ uviedla. Na otázku, či sa zúčastní na straníckej predvolebnej kampani, povedala: „Prijala som zodpovednú úlohu, a to priviesť slovenskú spoločnosť k voľbám na poste premiérky. Moja účasť v kampani bude zodpovedným napĺňaním funkcie premiérky.“
Radičová nezakladá novú stranu, vracia sa k civilnému životu
Radičová novinárom povedala, že novú politickú stranu založiť neplánuje. Otázku účasti na prezidentských voľbách, ktoré budú na jar v roku 2014, považuje za predčasnú.
Podľa premiérky má s SDKÚ za sebou šesťročnú spoločnú púť a nemyslí, že neúspešnú. „Ďakujem za priestor, ktorý som dostala od SDKÚ. Vložila som všetky svoje schopnosti a silu do premiérskej funkcie. Skončili sme vyslovením nedôvery vláde. Pre mňa je to príliš silný fakt, aby som urobila niečo iné,“ konštatovala. Keď skončí vo funkcii predsedníčky vlády, ako prvé pôjde so svojou dcérou na dovolenku. Profesijne sa chce vrátiť k vedeckému životu.
Mikloš ani Žitňanská sa o post volebného lídra neuchádzajú
Predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda by bol omnoho radšej, keby boli s Radičovou na spoločnej kandidačnej listine. „Rozumiem, čo je to osobné politické rozhodnutie. Ona je a bude tvárou kampane tým, že je našou nominantkou na funkcii predsedníčky vlády. Som rád, že bude túto funkciu vykonávať až do volieb,“ vyhlásil a ešte raz zopakoval, že by sa tešil, keby premiérka bola na kandidátke.
Dzurinda zároveň oznámil, že strana vyhlásila primárky na lídra do parlamentných volieb a budú sa konať 12. novembra. Zároveň vyslovil pripravenosť viesť stranu do volieb. Povedal tak po tom, čo na tlačovej konferencii po skončení rokovania Ivan Mikloš i Lucia Žitňanská potvrdili, že sa nechystajú uchádzať o post volebného lídria. Ak sa totiž nikto iný do primárok neprihlási, SDKÚ povedie do volieb práve jej šéf Dzurinda.
SDKÚ sa podľa Dzurindu za jedenásť rokov svojej existencie silno vyprofilovala na politickej scéne. „Zanechala výraznú stopu, dala Slovensku dvoch premiérov. Vymazali sme zo stredu Európy čiernu dieru. Verím, že dnes občania zvažujú individuality, ale dobre si uvedomujú prácu a široké zázemie, ktorým SDKÚ disponuje. Ponúkneme našu skúsenosť, zodpovednosť, odvahu a silu,“ uviedol.
Najdôležitejšie momenty politického života Ivety Radičovej
****
17. októbra 2005
- nestraníčka Iveta Radičová, známa sociologička, sa stala ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny v druhej vláde Mikuláša Dzurindu po odchode Ľudovíta Kaníka z tohto postu. Ako ministerka novelizovala niektoré reformné zákony Kaníka, ktoré vyvolali odpor veľkej časti obyvateľstva.
17. júna 2006 – na kandidačnej listine SDKÚ v parlamentných voľbách bola Iveta Radičová trojkou, najvyššie postavenou nestraníčkou. Získala najviac preferenčných hlasov, približne o šesťtisíc viac ako Ivan Mikloš a o takmer 40-tisíc viac ako vtedajší premiér a predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda. Prekrúžkovala sa tak na prvé miesto. V NR SR bola podpredsedníčkou Výboru NR SR pre sociálne veci a bývanie.
7. novembra 2006 – Iveta Radičová vstúpila do SDKÚ.
17. novembra 2006 – Iveta Radičová sa stala podpredsedníčkou SDKÚ. Delegáti kongresu SDKÚ v Bratislave potvrdili na čele strany Mikuláša Dzurindu a staronovými podpredsedami sa stali Pavol Kubovič, Juraj Liška, Ivan Mikloš, Eduard Kukan a Milan Hort.
marec 2009 – Iveta Radičová vstúpila do boja o prezidentské kreslo. Nominovala ju SDKÚ s podporou KDH, SMK a mimoparlamentnej OKS. Snažila sa prezentovať ako občianska kandidátka, vyzbierala preto aj potrebné podpisy. Strany, ktoré ju nominovali, sa na jej kampani priamo nezúčastnili. Problémy malo najmä KDH pre nesúhlas s Radičovej názorom na právo ženy na interrupciu. Voličov oslovovala skôr cez umelcov a iné verejne známe osobnosti. V prezidentských voľbách neuspela, no získala takmer milión voličských hlasov.
23. apríla 2009 – Iveta Radičová sa vzdala poslaneckého mandátu po tom, čo v NR SR hlasovala za svoju kolegyňu Tatianu Rosovú. Odmietla vtedy, že urobila podvod, podľa nej to bola chyba, ľudské zlyhanie. Rosová uvádzala hlasovanie o školskej novele pri rečníckom pulte a nestíhala sa vrátiť po zabudnutú hlasovaciu kartičku do poslaneckej lavice, kde sedela vedľa Radičovej. Radičová priznala, že spanikárila a zahlasovala za ňu.
február 2010 – Iveta Radičová sa stala volebnou líderkou SDKÚ pre júnové parlamentné voľby. Stalo sa tak po škandále o podozrivom financovaní SDKÚ, ktorý začiatkom roka zverejnil premiér Robert Fico. Predseda strany Mikuláš Dzurinda sa po zverejnení informácií a viacnásobných atakoch lídra Smeru 1. februára 2010 vzdal účasti na volebnej kandidátke a líderstva vo voľbách. Nový líder vzišiel z primárnych volieb, členovia SDKÚ dali prednosť Radičovej pred Ivanom Miklošom.
12. júna 2010 – víťazom parlamentných volieb sa stala strana Smer, no lídri opozičných strán, ktoré sa dostali do NR SR, s ňou odmietli rokovania o zostavení vlády.
15. júna 2010 – Iveta Radičová sa stala oficiálnou kandidátkou SDKÚ-DS na post premiéra. Rozhodlo o tom prezídium strany na návrh jej predsedu Mikuláša Dzurindu. Predstavitelia SDKÚ, SaS, KDH a Mosta-Híd podpísali deklaráciu o povolebnej politickej spolupráci, ktorej cieľom je zostavenie novej vlády. Lídrom koalície sa stala Iveta Radičová.
8. júla 2010 – prezident Ivan Gašparovič odovzdal menovací dekrét volebnej líderke SDKÚ Ivete Radičovej, ktorá sa stala predsedníčkou novej slovenskej vlády.
11. októbra 2011 – vláda Ivety Radičovej po niekoľkohodinovom rokovaní v NR SR padla, pri hlasovaní o zvýšení záruk v eurovale nezískala dôveru poslancov parlamentu. Za euroval a zároveň za dôveru vláde hlasovalo 55 zo 124 prítomných poslancov, potrebných bolo 76 hlasov. Premiérka nepresvedčila poslancov ani prosbami bezprostredne pred hlasovaním.
25. októbra 2011 – Iveta Radičová oficiálne oznámila, že nebude kandidovať v predčasných parlamentných voľbách v marci 2012. Zostáva podpredsedníčkou SDKÚ do straníckeho kongresu, ktorý sa musí konať do šiestich mesiacov od parlamentných volieb.