Túto skupinu totiž netvoria len nemajetní, ktorých úrady práce vyradili z evidencie pre nezáujem zamestnať sa. Sú v nej aj ľudia s nadštandardnými príjmami, napríklad rentieri, prenajímatelia lukratívnych nehnuteľností, akcionári rôznych firiem, mnohí umelci.
„Skutočne ma prekvapuje, s akou nástojčivosťou začala SaS takýto návrh presadzovať práve teraz. Predtým som vôbec nezaregistroval, že by toto považovali za svoju kľúčovú tému,“ hovorí opozičný poslanec Branislav Ondruš.
V súčasnosti každá osoba so štatútom dobrovoľne nezamestnanej odvádza zdravotnej poisťovni minimálne sumu 46,06 eura mesačne. Liberáli však žiadajú, aby po novom za ňu platil odvody štát. Prijatím návrhu SaS dokonca podmienila svoju podporu štátnemu rozpočtu.
Podľa Ondruša sa sulíkovci, so zámerom zapáčiť sa istej cieľovej skupine, snažia preniesť záťaž platby odvodov na bežných pracujúcich občanov. Pripomína, že ten istý vzorec chcela SaS využiť aj pri plánovanom zavedení superhrubej mzdy. „Ľudia s najnižšími príjmami si síce mali prilepšiť, ale zaplatiť im to mala predovšetkým stredná vrstva,“ prirovnáva.
K zámeru SaS majú výhrady aj partneri bývalej vládnej koalície. Nesúhlasí s ním minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ), ktorý varuje, že toto opatrenie by z beztak problémového rozpočtu odčerpalo ďalších 75 miliónov eur. "Návrh považujem za nesystémový, štát bude musieť hľadať iné zdroje na dofinancovanie zdravotníctva.“ Odmieta ho aj minister zdravotníctva Ivan Uhliarik (KDH). Ten takisto zdôrazňuje, že medzi dobrovoľne nezamestnanými sú aj bohatí ľudia, ktorí sa neregistrujú na úradoch práce, pretože to jednoducho nechcú a nepotrebujú.
Poslanec a šéf sociálneho výboru parlamentu Július Brocka považuje nápad za „deštruktívny“ voči príprave rozpočtu. „Nevyčistiť vopred množinu dobrovoľne nezamestnaných o tých, ktorí majú príjem, a paušálne preniesť na štát povinnosť platiť za všetkých je nevídaný luxus. Postaviť si toto ako podmienku schválenia rozpočtu považujem priam za vydieračské,“ zdôrazňuje Brocka.
Šéf liberálov Richard Sulík hovorí, že strana je pripravená rokovať. „Sme pripravení prípadne sa našej požiadavky aj vzdať, očakávame však, že podobne zo svojich nárokov ustúpia aj v iných rezortoch,“ spresnil Sulík.
Za „hlúposť“ označil, že by cieľom zámeru bolo populistické naháňanie voličov. Podľa neho vždy bolo jeho základnou filozofiou odstrániť rozpor, keď na Slovensku „ľudia, ktorí majú príjem, odvody neplatia, a tí, ktorí ho nemajú, zase platia“. „Mali by sme dosiahnuť, aby platili tí, čo príjmy majú, a naopak,“ mieni.
Podľa Michala Páleníka z Inštitútu zamestnanosti by však rozpor, o ktorom hovorí Sulík, zrušenie odvodov skôr ešte prehĺbil. Pripomenul, že sami vrcholoví politici tejto strany sa priznali, že v minulosti systém platieb do štátnych a verejných fondov obchádzali, kde sa len dalo.
„Možno by však pomohla nejaká forma verejnej kontroly. Kto z dobrovoľne nezamestnaných by naozaj nemal nijaký príjem a žiadal by, aby zaň zdravotné odvody platil štát, mal by súhlasiť aj s tým, že sa jeho meno ocitne na dostupnom zozname. Zrejme by sme v ňom našli zaujímavé mená,“ myslí si Páleník.
Zákon, na základe ktorého nemuseli platiť zdravotné odvody ľudia „bez príjmu“, už platil aj v minulosti. Podľa vtedajšieho ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca (ANO) však natoľko diskriminoval iných platiteľov poistného, že ho v roku 2005 zrušili.