Napriek tomu by opozičný Smer nemohol vládnuť sám, chýbajú mu k tomu dve poslanecké kreslá. Prípadná vláda Smeru len s kresťanskými demokratmi alebo len s Dzurindovou SDKÚ by však takejto širokej koalícii zaručovala pohodlnú ústavnú väčšinu.
Podľa najnovšieho prieskumu agentúry Focus pre RTVS by Smer získal 74 kresiel. SDKÚ a KDH by mali po 17 poslancov, Most-Híd 14. Najväčším prekvapením je vstup Matovičových Obyčajných ľudí do parlamentu s 10 poslancami. Predbehli dokonca SaS, ktorá by mala o poslanca menej. Sulíkovi liberáli sa prepadli na dno. Len desatiny percenta rozhodli v prieskume o ich politickom prežití. Slotova SNS by obsadila 9 kresiel.
Ak by sa vo voľbách prieskum aj naplnil, sociológovi Martinovi Slosiarikovi z agentúry Focus vychádza vláda Smeru a niektorej zo stredopravých strán. „Nevidím to na jednofarebnú vládu, skôr to vidím na vládu dvoch strán. Vychádzam z toho, že Smeru bude stačiť jeden koaličný partner,“ hovorí.
Upozornil však, že situácia sa môže ešte zmeniť, keby sa do parlamentu nedostala SNS a dostali by sa tam Obyčajní ľudia. Je totiž otázkou, či by dokázali bývalé vládne strany nájsť spoločnú reč vrátane kandidátky matovičovcov, na ktorej sú nezávislí kandidáti. Slosiarik predpokladá, že politikov by čakalo časovo náročné hľadanie kompromisov. Skôr to vidí na vládu Smeru a KDH.
Politici sú v komentovaní výsledkov prieskumu zdržanliví. Majú ešte pred sebou takmer tri mesiace kampane a veria v posilnenie priazne voličov. Podpredseda Smeru Marek Maďarič povedal, že podľa prieskumu by nebola možná vláda bez Smeru, čo je najpodstatnejšia správa nielen pre jeho stranu, ale aj pre všetkých občanov. „Vláda so Smerom by bola stabilná. Nie je možné obísť víťaza volieb. To, že bude vláda stabilná, ak v nej bude dominantný víťaz volieb, je väčší predpoklad, ako keby bolo možné zložiť vládu z malých strán, ktoré by sa začali rýchlo medzi sebou hádať a rozpadať.“ Všetky ostatné kombinácie považuje len za špekulácie, ktorými sa nechce zaoberať.
Prekvapením je prekonanie 5-percentnej hranice Obyčajnými ľuďmi. Ich priaznivci z veľkej časti pochádzajú podľa Slosiarika z SaS a druhá časť nebola voliť. Rizikom preto je, či si ich dokážu udržať a presvedčiť tých, ktorí neboli voliť, aby išli napokon aj k urnám a svoju vôľu len nedeklarovali.
SaS sa výsledkom 5,6 percenta ocitla v zóne ohrozenia a tento výsledok jej jednoznačne nezaručuje účasť v parlamente. V prieskumoch Focusu v decembri dosiahla druhý najhorší výsledok od volieb. „Je to isté upozornenie, že nie sú úplne za vodou a že s voličmi treba pracovať, lebo sa nemôžu stopercentne spoliehať, že im dajú hlas,“ hovorí Slosiarik.
Škandál s odpočúvaním stranícky neuškodil exministrovi obrany Ľubomírovi Galkovi. SaS mu dala miesto v prvej desiatke. Slosiarik tvrdí, že ťažko hľadať príčinnú súvislosť poklesu preferencií liberálov a možno sa len domnievať, že to mohla byť aj spomínaná kauza. Pripomenul, že v minulosti škandál s financovaním Smeru a SDKÚ nemal zásadný vplyv na aktuálnu výšku preferencií týchto strán.
Poslanec SaS Szilárd Somogyi si myslí, že po ťažkom období sú dosiahnuté preferencie skôr dobrým základom, aby sa začali zvyšovať. „Toľko kritiky, koľko SaS dostala v poslednom období od vyslovenia nedôvery vláde a tá cieľová diskreditácia museli mať nejaký následok.“ Zápas medzi SaS a Obyčajnými ľuďmi však nevidí. Matoviča vníma ako dominantnú osobnosť obyčajných a ak bude medializovaná „jeho katolícka založenosť, tak KDH a Obyčajní ľudia bude ten konkurenčný tandem“.
Mierny pokles popularity opäť zaznamenala aj Dzurindova SDKÚ. Môže to byť dané aj tým, že najpopulárnejšia politička strany Iveta Radičová v politike končí. Slosiarik tvrdí, že volič SDKÚ neodišiel k inej strane, je však kritický a nemá zábrany počas volebného obdobia povedať, že je rozčarovaný a nevie, koho bude voliť, ale napokon SDKÚ hlas odovzdá. Strana by sa tak mohla spoľahnúť na 2 či 3 percentá navyše.
Pozície KDH a Smeru sa ukazujú ako stabilné. Podľa Slosiarika na preferencie kresťanských demokratov nemala zatiaľ zásadný vplyv ani kríza v zdravotníctve. Čiastočne môže podľa neho zarobiť na kríze skôr Smer, ktorý sa snažil dostať do pozície, že v parlamente hlasoval tak, aby zabránil chaosu v zdravotníctve.
Most-Híd si tiež udržiava stabilne preferencie. Konkurenčnej SMK sa nedarí Bugárovu stranu výraznejšie ohroziť. „Voliči, ktorí sú rozhodnutí pre Most-Híd, sú relatívne stabilní. Myslím, že aj v komunite maďarskej menšiny má lepšiu situáciu,“ poznamenal Slosiarik. Podľa neho výhodou Mostu je, že je „na očiach“ a aj predseda Béla Bugár viaže na seba výraznú časť voličov Mostu.
Otázkou je, či sú ešte do volieb možné dramatické zvraty a popularita strán sa zmení. Slosiarik podotkol, že relatívne veľká časť voličov, približne pätina, sa rozhoduje v poslednej chvíli. „To neznamená, že všetci musia nevyhnutne zmeniť svoj názor. Istá časť z nich môže byť nerozhodnutá a môže prispieť na konto niektorej strany.“ Teraz však môže povedať, že Smer voľby vyhrá, lebo „si neviem predstaviť, čo by sa mohlo stať“.