Prevaha mužov voličov je aj v SDKÚ a prevaha žien je v Moste, ale tieto rozdiely sú podstatne menšie. Smer má podľa sociológa Pavla Haulíka voličskú základňu skoro vyrovnanú. "Tam je toľko mužov a toľko žien medzi voličmi, koľko ich je v populácii,“ vraví Haulík.
Strana, ktorá by prinášala výrazne ženskú agendu a dokázala si ňou pritiahnuť voličky, na Slovensku nie je. Podľa Haulíka však po nej nie je ani masový dopyt. „Preto nie je ani ponuka,“ myslí si Haulík. Podľa sociológa Martina Slosiarika sa však v prípade niektorých strán objavuje „gender komponent“. „V posledných voľbách niektoré strany zakomponovali do svojich programov napríklad zásadu rovnakého odmeňovania ženy a muža na rovnakej pozícii, čo je gender téma. Ale na to, aby politická strana bola úspešná, jej nestačí, aby sa prezentovala len touto témou, vždy musí ísť o všeobecnejšie riešenie spoločenských problémov,“ myslí si Slosiarik. Momentálne však nevidí veľký priestor na to, aby tu strana s čisto ženskou agendou vznikla.
„Táto téma je stále akousi popoluškou a odráža sa to okrem iného aj v tom, že zastúpenie žien vo verejnom a politickom živote je stále veľmi slabé,“ myslí si sociologička Oľga Gyarfášová.
Podľa právničky združenia Občan, demokracia a zodpovednosť Janky Debrecéniovej je hlavným problémom to, ako je generovaná ponuka, teda „koho voliť, a akým spôsobom tá ponuka vzniká“, vraví. Ženy majú podľa nej minimálne šance dostať sa na kandidátky strán a muži diktujú aj témy volebných programov. To ovplyvňuje aj to, koho budú ženy nakoniec voliť. „Ženy sa stále rozhodujú len medzi tým, čo si je veľmi podobné, ak to vnímame cez rodovú optiku a rodové hodnoty a aj cez to, koho vôbec môžu voliť. Stále sú to najmä muži,“ vraví Debrecéniová.
Ani ženské líderky strán nie sú zárukou toho, že pritiahnu ženy voličky. Napríklad keď bola prezidentskou kandidátkou Iveta Radičová, ženy ju síce mierne podporovali, ale do rozhodovania vstupovali aj iné faktory ako to, že je žena. „Asi by som tento faktor nepreceňoval. Váha toho faktora, že sú ženami, nie je tým dominantným, podľa čoho sa voliči rozhodujú,“ myslí si Slosiarik.
„Viac ako rodová solidarita – čiže predstava, že ženy voličky volia alebo krúžkujú ženy iba preto, že sú ženy – zaberajú témy a predstava o danej strane. Iste aj to, či je to strana, ktorá má nejakú históriu a v minulosti už niečo dokázala,“ vraví Gyarfášová.