Padla spoločná kandidátka Igora Matoviča so stranami KDS, OKS a s niektorými ďalšími kandidátmi pre to, že majú ísť na detektor lži, či niekedy niečo neukradli?
Zrejme áno.
O čom vypovedá tento spor?
Na konflikt treba nazerať z viacerých hľadísk. Treba sa skutočne zamyslieť nad politickým citom a prezieravosťou takých skúsených politikov, ako sú páni Mikloško a Zajac, že s toľkou dôverou vstúpili na kandidátku Obyčajných ľudí bez politického životopisu a dnes odstupujú z kandidátky strany, ktorá od počiatku mala len minimálne možnosti robiť vážnu politiku. Tento konflikt až nečakaným spôsobom odhalil mentálne predispozície mladého politika Igora Matoviča, ktorý použitím policajného inštrumentu na kandidátov strany zašiel pomaly tak ďaleko ako Pol Pot, ktorý riadil Červených Khmérov v Kambodži.
Ako sa podpíše na popularite Obyčajných ľudí možný odchod časti kandidátov?
Keby to nebolo také veľmi prostomyseľné a jednoduché, človek by mohol upadať aj do podozrenia, že pán Matovič ľstivým spôsobom vlákal na svoju kandidátku pánov z OKS a KDS, aby z nich mohol vyrobiť v priebehu kampane politický škandál, ktorý mu pomôže zvýšiť popularitu vlastnej osoby a strany.
Sú názory a stanoviská Igora Matoviča ako politika použiteľné pre politický parlamentný systém?
Celkom iste nie. Je to robenie politiky na základe silného zmyslu pre nadbiehanie náladám ulice. Zatiaľ nepostavil jedinú zmysluplnú agendu a politickú koncepciu.
Utvrdí politikov tento spor v názore, že vláda s Obyčajnými ľuďmi by bola nereálna?
Ako vidno z príkladu, ani skúsení politici s Matovičovou stranou nedokázali vytvoriť čo len ucelenú predvolebnú kandidátku do volieb, nieto ešte v prípade postupu do parlamentu dohodu o vládnej koalícii.
Matovič vyzval aj ostatných predsedov strán, aby išli na detektor lži, či zobrali niekedy úplatok. Je to reálne?
Domnievam sa, že ide o tzv. rétorické cvičenia pána Matoviča, ktorý ani nepredpokladá, že by mu na to politici vôbec odpovedali.
Napriek všetkému nebolo by pre ľudí sympatické, keby detektor lži potvrdil, že lídri strán nekradli?
Časť voličstva, ktorá podlieha emóciám, náladám, by sa určite potešila. Keby sa to však u nás stalo, bolo by to prvýkrát v dejinách euroatlantickej politickej kultúry. Práve preto sa domnievam, že táto Matovičova požiadavka sa dá porovnávať iba s požiadavkami politikov militantno-autoritárskeho razenia typu Pol Pota v Ázii.