Dá sa povedať, že parlamentnú istotu má len Smer a KDH a ostatné strany sú v pohybe?
Áno, do istej miery. Všetky ostatné strany môžu mať problém sa do parlamentu dostať, aj keď sú dnes nad hranicou zaručujúcou vstup do parlamentu. Nedá sa to vylúčiť. Je to otázka toho, či ide o stranu rastúcu, alebo klesajúcu. Situácia je neobvyklá a takéto rozloženie preferencií za posledných 22 rokov ešte nebolo.
Môže vysoká podpora pre Smer zjednocovať zvyšné strany a súboj sa bude viesť Smer verzus ostatní a bude sa varovať pred vládou jednej strany?
Myslím, že to tak bude. Aj tí, o ktorých sa uvažovalo, že by mohli ísť so Smerom do koalície, budú vystavení riziku, že zostanú na ocot a Smer ich nebude potrebovať. To ich bude nútiť k tomu, aby si nechávali otvorené zadné vrátka a hľadali alternatívu k Smeru. Prieskumy sú pre politikov istá forma na ponúkanie nejakých predstáv. Nie často ich berú vážne. Existuje však sebapotvrdzujúca prognóza. Ak sa niečo vo vzťahu k správaniu ľudí v politike zadeklaruje, že to takto pôjde, tak to môže aj ľudí, ktorí sa tak správať nechceli, priviesť k tomu, že sa tak správať budú. Platí ale aj opak, sebapopierajúca prognóza. Ak niečo predpovedáte, nakoniec sa môžu ľudia pod vplyvom toho začať správať inak a prognózu vyvrátia. Obe tieto možnosti sú v hre.
Ako sa môžu teda čísla z prieskumu prejaviť?
Voličov Smeru môžu viesť k sebauspokojeniu.
Odradilo by to teda voličov od účasti vo voľbách, keďže má Smer vysokú podporu?
Áno, ale to platí aj pre súperov Smeru. Tí si môžu povedať, že aj tak to nemá zmysel, lebo Smer vyhrá. Na druhej strane to môže mobilizovať voličov iných strán a môže to viesť k tomu, že budú hľadať spôsob, ako zachrániť prepadnuté hlasy. V tomto prieskume vychádza takmer 30 percent hlasov, ktoré by sa prerozdeľovali.
Odhadujete účasť v intervale 46 až 52 percent. Stále prevláda nechuť voličov ísť k urnám?
Medzimesačne sme namerali istý nárast záujmu o účasť, ale stále je nízka. Signalizuje najnižšiu účasť v histórii. Zatiaľ je to otvorené.
Nepritiahne napokon ľudí k urnám samotný fenomén volieb?
Môže ich pritiahnuť jav sebapopierajúcej prognózy. Nakoniec sa budú správať inak, ako naznačujú prieskumy, a prídu voliť, lebo budú mať pocit, že predpokladané volebné výsledky nie sú pre nich prijateľné.
ANKETA
=====
V čom zlyhali pravicové strany, ktoré dnes s výnimkou KDH nemajú istotu, či sa dostanú do parlamentu?
Martin Huba, herec
Je tam trocha pýchy, nižší prah zodpovednosti. Pri vyššom prahu vzdelania by človek od nich očakával aj viac empatie. Nesúlad vedie ku komplikáciám. Boli opomenuté priority.
Martin M. Šimečka, novinár
Zlyhali, lebo podľahli mylnej istote, že majú takú mravnú prevahu nad svojimi protivníkmi, najskôr Mečiarom, potom Ficom, že rezignovali na morálne hodnoty. Mysleli si, že si vystačia iba s ekonomikou. Ľudia však pravicu často volili práve preto, že pre nich reprezentovala lepšie Slovensko. Nevolili ich natoľko kvôli ekonomickým reformám, ale kvôli presvedčeniu, že oni sú tí lepší a modernejší. Dnes ukázali, že touto alternatívou už nie sú. Éra mravnej prevahy pravicových strán sa skončila a politici si za to môžu sami.
Janka Debrecéniová, právnička občianskeho združenia Občan, demokracia a zodpovednosť
Nepochopili úplne základnú vec, a síce, že štátna moc pochádza od občanov. S tým, akým spôsobom ju vykonávali, občianky a občania jednoducho neboli stotožnení.
Radovan Geist, šéfredaktor informačného portálu euractiv.sk
Jedna príčina je spoločná – sklamanie. Zhoršovanie hospodárskej a sociálnej situácie, politická nestabilita počas dosluhujúcej vlády, kauzičky a kauzy vrcholiace škandálom Gorila otriasli dôverou ich voličov, že tieto strany sú cestou k spravodlivej, férovej krajine. Situácia zatiaľ nahráva niektorým „novým tváram“, Smeru a KDH, no môže to byť dočasné. Skutočným víťazom volieb bude rezignácia, ktorá sa ľahko môže zmeniť na hnev.
Romana Schlesinger, Queer Leaders Forum
Zlyhali v tom istom, v čom zlyhávajú politické strany od prvých slovenských volieb. Len teraz to pretieklo cez istú hranicu, ľudia začali rozmýšľať nad súvislosťami, začali sa búriť, chodiť na námestia. Odrazilo sa to na preferenciách, konečne zafungoval mechanizmus kontroly ľuďmi volených zástupcov a zástupkýň. Je to prirodzený a zdravý postup, dôsledok. Z nášho pohľadu bolo zlyhanie v tom, že jedna politická strana mala našu tému v programe, ale kvôli koaličnej dohode a tlaku partnerov ju z neho vyhodila a nič pre nás neurobila.
Rudolf Sikora, výtvarník
Niektoré veci, bezprávie, podvody majú ľudia tendenciu spájať si so súčasnou vládou. Kauza Gorila sa, bohužiaľ, otočila hlavne proti tej vláde s lídrom SDKÚ.
Juraj Rizman, riaditeľ Greenpeace Slovensko
Podľa mňa je prepad preferencií pravicových strán logickým následkom. Rozpad vlády, odchod Ivety Radičovej z politiky, podozrenia v rôznych kauzách a neschopnosť očistiť sa alebo ich aspoň vysvetliť tak, aby sa s týmto vysvetlením ľudia dokázali stotožniť. To všetko vyvrcholilo zneistením a aj čiastočným odlivom voličov.
Juraj Mesík, občiansky aktivista
Platinová SDKÚ podcenila svojich voličov. Mysleli si že jej systémovo skorumpovanú povahu nikdy nerozpoznajú, ale mýlili sa. SaS sa, žiaľ, vyprofilovala ako partia konfliktných a antieurópskych ľudí – dobrí na kritizovanie, ale neschopní podieľať sa na vláde. Most – Híd pravdepodobne niečím sklamal svoj maďarský elektorát a slovenských voličov okrem myšlienky slovensko-maďarskej vzájomnosti ničím iným príliš neoslovil. Samotné KDH je len zdanlivým víťazom. Strana, ktorej v tichosti pomáha značná časť z tisícok katolíckych kňazov dotovaných zhruba miliardou korún ročne, sa 10–12 % príliš hrdiť nemôže.
László Öllös, politológ
Predovšetkým v tom, že neboli schopní spolu vládnuť. Rozdiel medzi ľavicovou a pravicovou stranou politického spektra začal v očiach voliča miznúť, kauzy to len posilnili.