Jediným signálom pre voličov tak bola iba ohlásená kandidatúra ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej, ktorá sa chce uchádzať o post predsedníčky strany. Dzurinda jej síce po prejave, keď sa okolo neho vracala na svoje miesto, s úsmevom stisol ruku, iné gesto však neurobil.
Či sa Žitňanskej podarí dosiahnuť to, o čo sa pred ňou pokúšala Iveta Radičová, sa ukáže už čoskoro.
Reakcie analytikov na zasadnutie SDKÚ sú rozpačité. Jedni hovoria, že strana nemohla spraviť viac, lebo nemá význam situáciu riešiť niekoľko dní pred voľbami, iní sú z výrokov dzurindovcov sklamaní. Analytik Ján Baránek napríklad očakával, že sa Dzurinda stiahne z volebnej kampane a lídrom bude Žitňanská. „Očakával som však najmä to, že Dzurinda ohlási, že už nebude kandidovať za predsedu strany a Žitňanskú alebo niekoho iného s výnimkou Mikloša označí za korunného princa. Takto je to posolstvo zo zasadnutia ústrednej rady nedostatočné,“ hovorí Baránek. Myslí si však, že po oznámení kandidatúry Žitňanskej odliv voličov ustane a strana do parlamentu prejde.
Kritický k záverom ústrednej rady je aj politológ Pavol Marchevský. Veľa sa tam podľa neho neudialo. „Dzurindove slová o tom, že sa nevzdá, skôr znamenajú, že premeškal vhodný čas na odchod, a tak sa drží zubami-nechtami. Aj keď je zrejmé, že hlavný problém, čo sa týka preferenčného poklesu strany, je práve v ňom,“ rozoberá politológ. Keď už Dzurinda neodstúpil, mal dať podľa neho aspoň prísľub, že sa k tejto otázke po voľbách otvorí vnútrostranícka diskusia a on jej závery prijme. „Takto to však vyznelo, že sa svojho kresla nevzdá a bude bojovať za každú cenu. Horšiu podobu to zasadnutie ani nemohlo mať.“
Marchevský je dokonca presvedčený, že Žitňanská svoju kandidatúru ohlásila „na vlastnú päsť“. Podľa neho si šéf SDKÚ za desať rokov vybudoval v strane takú silnú pozíciu, že okrem Žitňanskej nikto nebol ochotný ozvať sa. Priebeh zasadnutia ústrednej rady tak údajne ukázal, ako to vo vnútri SDKÚ vyzerá s demokraciou. „Všetci poznajú dôvody poklesu preferencií, ale nikto si nedovolil niečo kritizovať. Možno si spomenuli, ako to dopadlo so skupinou neposlušných straníkov okolo Branislava Zahradníka,“ pripomenul politológ prípad bratislavskej základne SDKÚ, ktorú vedenie strany po sporoch v roku 2008 vylúčilo.
Politológ Juraj Marušiak si, naopak, myslí, že SDKÚ na zasadnutí asi nemohla urobiť viac, pretože je na to neskoro. Istý pokus o riadený proces zmeny vo vedení strany vidí v tom, že Žitňanská ohlásila svoju kandidatúru. Aj Dzurindovo tvrdenie, že je pripravený prijať akékoľvek vysvedčenie voličov, považuje Marušiak za signál, že je šéf SDKÚ ochotný prevziať zodpovednosť za volebnú porážku. Ako tieto veci ovplyvnia voličov, si netrúfal povedať: „Správy o tom, že sa SDKÚ po voľbách nedostane do parlamentu, by som však nepreceňoval. Strana má silné zázemie skalných voličov, ďalší ju môžu voliť ako menšie zlo alebo ako istú alternatívu k Robertovi Ficovi.“
Samotní členovia SDKÚ hovoria, že urobili všetko, čo bolo v ich silách. Podľa poslanca Stanislava Janiša vyslala strana signál, že ak v týchto voľbách dosiahnu horšie výsledky ako pri predošlých v roku 2010, nastanú vo vedení zmeny. „V SDKÚ sa to takto robí na každej úrovni, či už ide o regionálne, alebo komunálne voľby. Aj vtedy predsedovia zväzov vždy vyvodzovali zodpovednosť v prípade volebného neúspechu,“ vysvetlil Janiš s tým, že podobne sa to očakáva i teraz.
Čo sa týka ohláseného kandidovania Lucie Žitňanskej, podľa analytikov má dobré šance uspieť. „Ak by SDKÚ vo voľbách utrpela nejakú katastrofálnu porážku, bolo by možné, že dôjde k zmene na jej vedúcich miestach. A šesť-sedem percent, ktoré strana získa, asi nie je výsledok, ktorý by ju mohol uspokojiť,“ zdôraznil Marušiak.
Dzurinda na sneme vyhlásil, že sa nemieni vzdávať dopredu. „Prijmem akékoľvek vysvedčenie, ktoré mi ľudia vystavia v parlamentných voľbách, ale nemienim tento boj dopredu vzdať,“ povedal Dzurinda, ktorý spolustraníkov vyzval, aby sa do volieb zomkli a mobilizovali. O odstúpení z funkcie nehovoril ani podpredseda strany a minister financií Ivan Mikloš, ktorý sa opäť sústredil najmä na kritiku Smeru. Ako však v nedeľu uviedol v relácii TA3, o tom, čo s ním bude ďalej, sa rozhodne po voľbách. „Pre mňa je dôležité rozhodnutie voliča, nie prieskumy verejnej mienky,“ dodal.