Až krach jednej z možností vytvorí priestor na rokovania politikov o vláde kompromisu. Tvoriť by ju s veľkou pravdepodobnosťou mali Smer s kresťanskými demokratmi. Nedá sa však vylúčiť, že Ficovi sociálni demokrati by si prípadne našli aj iného partnera. Závisí to od toho, aké strany sa napokon do parlamentu dostanú.
Predčasné voľby prichádzajú v čase, keď je spoločnosť vyčerpaná chaosom a krízami, ktoré sprevádzali obdobie vlády Ivety Radičovej. Tie sa ešte vystupňovali škandálmi a problémami s fungovaním štátu, ktoré prišli po jej páde. Aj preto po kampani, ktorá je označovaná za najšpinavšiu, verejnosť od novej vlády očakáva, že vráti krajine stabilitu.
Práve na nebezpečie nestability upozorňujú analytici v prípade vzniku veľmi širokej stredopravej koalície aj s tzv. politickými novotvarmi. „Bolo by to dosť ťažké a závisí to od toho, kto sa dostane do parlamentu. Určite by bola nestabilná, pretože by ju tvoril veľký počet členov,“ hovorí politológ László Öllös.
Viacerí analytici pripúšťajú vládu Smeru s KDH. Len veľmi málo veria možnosti, že by sa podarilo zložiť koalíciu bývalých stredopravých strán a niektorých nových strán. „Za najpravdepodobnejší scenár pokladám, že z volieb vyjde vláda Smeru, KDH a Mostu-Híd. Ale nemusí to tak byť,“ vysvetľuje László Öllös.
Sociológ agentúry Focus Martin Slosiarik za najpravdepodobnejšie považuje, že Smer získa 76 poslaneckých mandátov a viac a ak dodrží KDH svoje vyhlásenia, tak Smer bude vládnuť sám. „Ak Smer nebude mať väčšinu, vidím to na dvojkoalíciu Smeru a KDH,“ hovorí Slosiarik. Aj politológ Pavol Marchevský predpovedá koalíciu Smeru a KDH.
Slosiarik pripomenul, že bývalé štyri koaličné strany nemajú dostatočnú podporu na vytvorenie vlády a bolo by to možné len v spolupráci s ďalšími stranami, ktoré sa dostanú do parlamentu. Medzi potenciálnych partnerov by mohli patriť Obyčajní ľudia Igora Matoviča. S ním však do vlády nechce ísť predseda Mostu-Híd Béla Bugár.
Pravicové strany sa v piatok v poslednej chvíli snažili jednoznačne vymedzovať voči Smeru. Ako prvý predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda vyhlásil, že lídrom pravice môže byť iba ten, kto nepôjde do koalície so Smerom.
Na hodenú rukavicu reagoval s odstupom pár hodín Figeľ. Zopakoval, že KDH sa pokúsiť zostaviť vládu, ak získa dostatočnú podporu. Varoval, že prepadnuté hlasy najviac pomôžu Smeru. Vyzval preto sklamaných voličov, že v KDH ich hlasy neprepadnú a zabránia socialistickej ceste zadlžovania. Ako posledný sa ozval aj Bugár. Zdôraznil, že jeho Most-Híd nepôjde do vlády, ktorá by ohrozila práva menšín a nezodpovedne hospodárila, a teda ani so Smerom.
Slosiarik označil vyhlásenia Dzurindu za posolstvá, ktoré nemusia byť určené len voličom, ale aj stranám, ktoré sa jednoznačne nevyjadrili, že alternatívou voči Smeru je stredopravá vláda. Podľa Slosiarika to bol tak odkaz Figeľovi a Bugárovi.
Predčasným voľbám predchádzal minuloročný pád vlády. Sulíkovi liberáli odmietli podporiť dočasný euroval, keď premiérka Iveta Radičová spojila hlasovanie o ňom s dôverou vláde. Po stroskotaní Radičovej kabinetu sa vynorila vlna škandálov. Najskôr to bolo odpočúvanie desiatok ľudí Vojenským obranným spravodajstvom. Tesne pred Vianocami sa na webe objavil spis Gorila poukazujúci na korupciu a ovplyvňovanie politikov podnikateľskými skupina. Škandál spustil vlnu občianskych protestov proti tradičným stranám, čo výrazne poznačilo aj celú predvolebnú kampaň.
Slosiarik za kľúčový považuje pád vlády, pretože pre voličov to bol negatívny signál spochybňujúci možnú budúcu spoluprácu stredopravých strán. Podľa Slosiarika strany boli pripravené na úplne inú kampaň. „Pôvodne to malo byť o iných témach, ale kampaň sa zvrhla na reakcie politických strán na Gorilu alebo Sasanku. Kampaň sa istým spôsobom obsahovo vyprázdňovala. Typické bolo paušálne odmietnutie etablovaných strán ako niečoho prehnitého a stratila sa rozlišovacia schopnosť,“ tvrdí Slosiarik.
Marchevský povedal, že nové strany sa chytili v kampani nových tém ako Gorila, ktorá hýbala verejnosťou, kým staré strany pôsobili rozpačito. „Bolo z nich cítiť konzervativizmus a každá postupovala svojím smerom a neexperimentovala,“ hodnotí Marchevský.
Analytici si všimli, že spoločnosť je pred voľbami polarizovaná. Kým Smer si dlhodobo stabilne udržiava podporu okolo 40 percent, k štiepeniu došlo na pravej strane politického spektra. Podporu strácali stredopravé koaličné strany, narastal tábor nespokojných a sklamaných voličov. Šancu tak dostali nové strany.
Öllös hovorí, že polarizácia spoločnosti sa vzťahuje predovšetkým na to, ako vnímajú podstatu politiky ľudia. „Do akej miery sa politika zaoberá ich problémami alebo vlastnými záujmami a mocenskými pozíciami politikov. Preto je veľká apatia a neistota, koho voliť,“ mieni Öllös.
Po voľbách zrejme dôjde k zmenám v pravici. Öllös hovorí, že to závisí od toho aká vláda vzíde z volieb. Podľa neho ak by kostru vlády tvoril Smer a niektorá zo strán pravice, tak stredopravé spektrum sa bude inak štruktúrovať. Predpokladá, že budú pokračovať iniciatívy na očistu politiky a tlak na generačnú zmenu v stranách.
Hoci je vysoké percento nerozhodnutých voličov a pôvodné odhady účasti boli aj hlboko pod 50 percent, Marchevský i Slosiarik si myslia, že percento účasti môže atakovať práve 50-percentnú hranicu. Slosiarik je presvedčený, že práve medzi nerozhodnutými voličmi je rezervoár pre stredopravé strany. Očakáva preto, že stredopravé strany by mali dosiahnuť ako celok lepší výsledok, ako doteraz prieskumy ukazovali.
Sobotňajšie voľby s obavami až beznádejou spája viac ako polovica verejnosti. Vyplýva to z prieskumu agentúry MVK, ktorý uskutočnila 3. až 5. marca. Vo voľbách v roku 2010 bola situácia presne opačná. Viac ako polovica opýtaných voľby spájala s nádejou a optimizmom.