Horský: Strany robili posledné gestá

Politológ Michal Horský hovorí, že volebná kampaň neprispela k objasneniu základných agend a postojov rozhodujúcich strán, ale takmer všetky iba pošpinila.

10.03.2012 10:30
Horský Foto:
Politológ Michal Horský.
debata

Politológ Michal Horský hovorí, že volebná kampaň neprispela k objasneniu základných agend a postojov rozhodujúcich strán, ale takmer všetky iba pošpinila.

Na aké otázky by mali odpovedať parlamentné voľby?
Po páde Radičovej vlády a dôvodoch, ktoré ju zapríčinili, predvolebná kampaň začala hľadať otázky na zásadnú tému o budúcnosti SR v integrujúcej sa v Európe. Na ňu mali nadväzovať ďalšie témy počnúc možnou úpravou ústavy cez ekonomické opatrenia, ktoré umožní čeliť celosvetovej kríze až po skvalitnenie demokratického systému, ku ktorému by prispel nový zákon o voľbách, o politických stranách či lobingu. Namiesto týchto tém nastúpili mätúce kauzy ako Gorila či Sasanka, ktoré nielenže odvrátili pozornosť strán a občanov od hlavných tém, ale začali spochybňovať celý rad inštitúcií v našom demokratickom systéme.

Ako by ste pomenovali rozdelenie spoločnosti pred voľbami?
Rozdelenie spoločnosti na ľavopravej politickej osi je takmer nezmenené a patové. K bývalým stredopravým koaličníkom treba prirátať aj preferencie nových stredopravých populistických strán. Podstatnejšia je okolnosť, že volebná kampaň neprispela k objasneniu základných agend a postojov rozhodujúcich strán, ale takmer všetky iba pošpinila a podvracia samotné základy ponovembrového demokratického systému.

Každé voľby dostáva šancu v parlamente aj nejaká nová strana. Akú úlohu vlastne plní v straníckom systéme?
Podhubím nových strán na jedno použitie je neuspokojený volič s vládnou i opozičnou garnitúrou. Preto volí cestu do neznáma. Stranu, ktorá má len marketing, ale žiadne politické zázemie, chýba jej politická kultúra i členská základňa. Takýmito stranami boli ZRS, SOP, ANO, SF či SaS. Aj preto je teraz Sulíkova strana najvážnejšie ohrozená zostupom z parlamentu a na jej miesto sa derie opäť nová strana na jedno použitie, ktorá grupuje protestných voličov, a to je strana Obyčajní ľudia pána Matoviča.

Časť politikov pravice sa snažila zvlášť v posledných dňoch vymedzovať voči Smeru. Čo sa dá z toho usudzovať?

Posledné hodiny kampane sa akoby opakovali z predošlých kampaní, keď sa strany radikalizujú a zostrujú svoje ideové postoje. Robili posledné gestá pred skutočným meraním síl, a to je dôvera občanov pri volebných urnách. Preto tieto postoje sú čistým volebným radikalizmom a oveľa menej napovedajú o možných budúcich vládnych zoskupeniach ako dlhodobo sledované trendy v stranách a ich lídrov.

Je možná mnohopočetná koalícia stredopravých strán ako protiváha Smeru, o ktorej sa zmieňoval aj šéf KDH Ján Figeľ?

Slová Jána Figeľa treba chápať ako slogany, ktoré mobilizujú rozširujúcu sa volebnú základňu KDH. Rovnako je to voda na mlyn pre Smer, ktorý po takýchto výrokoch môže ľahšie dosiahnuť nadpolovičnú väčšinu parlamentných kresiel. Zároveň Ján Figeľ, ako aj informovaná verejnosť, veľmi dobre vie, že v súčasných problémoch Európy celý rad strán, ktoré by mohol osloviť do superkoalície stredopravých a nových strán, je fakticky neudržateľná.

Facebook X.com debata chyba Newsletter