Zo 128-bodového programu je až 70 návrhov z dielne poslancov. Viaceré predkladajú kandidáti na županov a poslancov krajských zastupiteľstiev.
Podpredsedníčka parlamentu a šéfka poslaneckého klubu Smeru Jana Laššáková by bola rada, keby sa viedlo konštruktívne rokovanie a nezachádzalo sa do propagácie kandidátov. „Bude na poslancoch, či diskusie v parlamente budú mítingové, alebo budeme konštruktívne rokovať. Ale možno sú poslanci po prázdninách oddýchnutí a budú sa chcieť prezentovať,“ zhodnotila Laššáková. Aj podpredseda KDH Pavol Abrhan očakáva, že schôdza sa ponesie v znamení župnej kampane a kandidáti sa budú chcieť prejaviť aj počas rokovania pléna parlamentu.
V úvode rokovania parlament rozhodne o 22 poslaneckých návrhoch, ktoré sa preložili z júnovej schôdze. Vtedy predseda snemovne Pavol Paška rozhodol o ich odsunutí, pretože nezávislý poslanec Alojz Hlina odmietal odísť od rečníckeho pultu a dožadoval sa účasti všetkých členov vlády, aby mohol predniesť svoje interpelácie. Hlina zatiaľ nevie povedať, či sa opäť v úvode schôdze zachová rovnako. „Operatívne to vyhodnotím na mieste,“ zareagoval.
V programe je aj voľba vedenia Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ). K istému zlomu dôjde pri obsadení dvoch postov podpredsedov úradu, ktoré sú dlhodobo voľné. Smer navrhol dvoch svojich nominantov. Ide o šéfa košickej expozitúry NKÚ Vladimíra Tótha a Igora Šulaja, ktorý bol v minulosti riaditeľom Daňového riaditeľstva a tiež tieňovým ministrom financií Smeru. K voľbe šéfa NKÚ nedôjde. Kresťanskí demokrati do tejto funkcie chceli navrhnúť Maroša Žilinku len v prípade, ak bude voľba verejná alebo Smer kandidátovi vopred vysloví podporu. Smer naďalej trvá na tom, že kreslo predsedu patrí opozícii, presadzuje však tajnú voľbu.
Prvú veľkú debatu poslanci zvedú o vládnom návrhu zákona, ktorý zjednocuje pravidlá správania politických strán vo volebnej kampani. Doteraz boli podmienky vedenia kampane pre jednotlivé druhy volieb upravené vo viacerých zákonoch odlišne.
Sledovaným bodom programu bude aj novela zákona o obecnom zriadení. Posilniť sa majú právomoci starostov a primátorov pri odvolávaní riaditeľov rozpočtových a príspevkových organizácií obce. Táto možnosť vyvolala výčitky nielen v opozícii, ale aj v samotnom Smere.
Zrejme naposledy v parlamente odznie správa o stave vyšetrovania kauzy Gorila. Opozícia sa bude snažiť, aby ju minister vnútra Robert Kaliňák predniesol aj po ďalších šiestich mesiacoch. Šéfka klubu Smeru Laššáková súhlasí s názorom ministra, aby v prípade posunu vo vyšetrovaní informovalo verejnosť ministerstvo alebo Úrad špeciálnej prokuratúry.