O župných poslancoch ľudia netušia

Ukázala to sonda denníka Pravda, ktorú urobili redaktori v každom kraji. V ankete sa ľudí pýtali, či si spomenú aspoň na jedno meno poslanca. Správne odpovedalo iba 15 percent opýtaných. Väčšie znalosti mali o menách súčasných županov. Kto šéfuje ich kraju, vedela približne polovica opýtaných.

Regionálna politika ľudí neupútava už dlhé roky. Prvé voľby do župných zastupiteľstiev sa udiali ešte v roku 2001. V novembri sa uskutočnia už štvrté. Volebná účasť však býva jedna z najnižších v porovnaní s inými typmi volieb. K volebným urnám v roku 2009 neprišla ani štvrtina oprávnených voličov.

Slabé povedomie o samosprávnych krajoch politický analytik Ján Baránek pripisuje celkovému nezáujmu. Ľudia podľa neho nepoznajú právomoci krajov, do ich úradovní chodia veľmi málo. Preto nemajú dôvod zásadným spôsobom sa zaujímať o právomoci žúp a župani nemajú záujem veci vysvetľovať. „Vyhovuje to každej vláde, každej župe. Čím menej informovanejší volič, tým pre konkrétnu moc lepšie,“ zhodnotil analytik.

Kreslá županov bývajú najväčším ťahákom volieb. O kandidátoch na županov sa najčastejšie informuje a majú aj najviditeľnejšiu kampaň. Potom dianie okolo nich opäť utíchne. Banskobystrický župan Vladimír Maňka zo Smeru si myslí, že podobný prieskum by lepšie nedopadol ani v prípade, ak by sa otázky týkali mien ministrov. „Keby všetko fungovalo, ako má, tak možno by ľudia ani nemuseli všetko vedieť a spokojne by sme si žili,“ mienil. Ani v jednom kraji sa podľa zisťovaní Pravdy nestalo, že by si nikto nespomenul na meno župana.

Na meno čo i len jedného poslanca si však nevedeli opýtaní spomenúť v troch župách – bratislavskej, košickej a prešovskej. S nedostatkom informácií o poslancoch sa verejnosť stretáva už od okamihu volieb. Ak si kandidáti na poslancov nerobia kampaň, ľudia sa môžu s ich menom stretnúť až vo volebnej miestnosti. Zákon totiž nestanovuje povinnosť doručovať kandidátne listiny do domácností.

Župný poslanec Marián Kvasnička z KDH priznal, že v kampani nič výnimočné ani nerobil. Napriek tomu sa ako prvý dostal do trenčianskeho župného parlamentu v okrese a druhý v kraji. Vysvetlil to tým, že ho ľudia poznali zo školských aktivít a že meno jeho otca je známe ako zakladateľa detskej psychiatrie v kraji. Do regionálneho parlamentu ho zvolili v roku 2009, o rok neskôr sa stal poslancom národného parlamentu. Teraz už v župných voľbách nekandiduje, pretože by sa nedokázal naplno venovať práci v dvoch funkciách. Podľa Kvasničku si ľudia na územnosprávne členenie Slovenska nezvykli a stále akoby nevedeli, čomu sa župy venujú.

Nezávislý poslanec Prešovského kraja a starosta Štrby Michal Sýkora pripomenul, že lokálpatriotizmus funguje v mestách a obciach, občania sa však nestotožňujú s krajmi. Prihovára sa za väčšiu osvetu, prečo sú kraje potrebné. Podľa neho niektoré právomoci sa museli dať aj regionálnej samospráve, pretože stredné školy či cesty alebo cestovný ruch sú typické nadobecné problémy. „Práve tu by mali kraje urobiť viac a zdôrazňovať, že toto je ich agenda,“ poznamenal.

Sami občania vo výpovediach pre Pravdu často potvrdzovali, že župy nepotrebujú a potrebné veci si vybavia na obecných či mestských úradoch. Nevedeli ani povedať, čo vlastne župy riešia. Niektorí si na mená županov alebo poslancov spomenuli vďaka tomu, že majú viac funkcií a sú primátormi alebo poslancami národného parlamentu. Živnostník Ján zo Žiliny poznal župana Juraja Blanára i žilinského primátora Igora Chomu. „Poznám oboch, lebo viem, že majú viacero funkcií, okrem toho sú aj v Národnej rade,“ podotkol.

Župné voľby sa uskutočnia v sobotu 9. novembra. Okrem ôsmich županov voliči rozhodnú aj o 408 poslancoch, ktorí zasadnú v župných parlamentoch.