V nadchádzajúcich župných voľbách chce byť poslancami regionálnych parlamentov 458 nezávislých kandidátov. Celkovo sa o 408 poslaneckých kresiel v ôsmich krajských zastupiteľstvách uchádza takmer 2 600 ľudí.
Výhodou nezávislých poslancov je, že vystupujú slobodnejšie a nemusia sa riadiť straníckou disciplínou. Ak chcú však svoje zámery presadzovať trvalejšie, často sa stávajú súčasťou vládnucej väčšiny v župe. Iná situácia je v prípade, že sú kľúčovými pri prijímaní rozhodnutí zastupiteľstva. „Vtedy môžu byť rozhodujúcim článkom pri niektorých hlasovaniach a vedia to politicky zobchodovať za podporu svojich návrhov,“ zhodnotil postavenie nezávislých poslancov politický analytik Ján Baránek s tým, že záleží, ako sú usporiadané politické sily po voľbách.
Poslanci sa do žúp volia väčšinovým volebným systémom. V menších volebných obvodoch mnohí voliči kandidátov poznajú, najmä ak ide o známych ľudí v regióne, napríklad starostov, lekárov alebo umelcov. Ak sa voliči napriek svojim politickým preferenciám rozhodnú pre nestraníckeho kandidáta, tak ide podľa Baránka o pridanú hodnotu, ktorá by mala odzrkadľovať kvalitu, ale záruka to ešte byť nemusí.
Najviac nezávislých má Košický kraj
Počet nezávislých poslancov však stúpa. V roku 2001 ich bolo 18, v roku 2005 už 39 a vo voľbách v roku 2009 obsadili 55 kresiel. Najviac, až 13, ich uspelo v Košickom kraji. Väčšina z ich však potom hlasovala so Smerom, ktorý mal najviac poslancov. Nezávislý Ján Mihalečko sa stal súčasťou klubu Smeru: „Pokiaľ nie ste v klube, ktorý tvorí veci, tak ťažko niečo presadíte,“ zhodnotil možnosti nezávislých. Teraz kandiduje znovu ako nestraník na kandidátke Smeru.
Župný poslanec v Košiciach Martin Pado z SDKÚ povedal, že aj keď sa dostali do župy viacerí ako nezávislí, tak neboli nezávislí. Je presvedčený, že nezávislí majú svoje miesto v zastupiteľstve, ak sa budú na veci pozerať inak, ako stranícki kandidáti.
V Žilinskom kraji podľa posledných výsledkov volieb uspelo 11 nezávislých. Poslanec Dušan Mičian povedal, že mali vytvorený vlastný poslanecký klub po celé volebné obdobie. „Pred každým zastupiteľstvom sme si na 30 minút sadli a povedali sme si, kto čo počul a vybavil,“ poznamenal. Klub mal svojho šéfa, ktorý poslancov informoval o rokovaniach s predstaviteľmi župy a o odporúčaniach pri hlasovaní.
Starosta Štrby Michal Sýkora tri volebné obdobia pôsobil v prešovskom župnom zastupiteľstve ako nezávislý. Bol aj šéfom klubu nezávislých. V poslednom volebnom období však klub nemali, pretože viacerí nezávislí sa pridali k iným poslaneckým klubom. Teraz sa Sýkora rozhodol kandidovať ako nestraník za Smer. „Keď chcete presadiť veci v regionálnom parlamente, musíte sa zaradiť, aby ste veci ovplyvnili. Z mojej strany je to pragmatizmus, lebo ak chcem veci pohnúť dopredu a riešiť, musím byť tam, kde sa o tom rozpráva a získať podporu pre svoj názor,“ zdôvodnil svoje rozhodnutie. Podľa Sýkoru nemá význam alibisticky hlasovať proti, ale je potrebné sa snažiť vstupovať do rokovaní už pri príprave materiálov, ktoré idú do zastupiteľstva.
Kusý presadil viacero projektov
V Bratislavskom kraji bol jediným nezávislým poslancom starosta bratislavského Nového Mesta Rudolf Kusý. Nevnímal to ako svoju nevýhodu. „Vyhovovalo mi, že som nebol zaťahovaný do niektorých politických pnutí. Pri presadzovaní návrhov na rôzne projekty som považoval za normálne, že musím presvedčiť zástupcov oboch táborov,“ povedal Kusý. Vymenoval viacero projektov, ktoré sa mu podarilo presadiť. Spomenul napríklad projekt sociálnej výdajne, skvalitnenie služieb obecnej knižnice, finišuje so spustením bezplatnej právnej poradne. Z parlamentných subjektov len Obyčajní ľudia neposlali svojich kandidátov do župných volieb.