Riaditeľ Inštitútu zamestnanosti Michal Páleník upozornil, že štát by mal spolupracovať so župami, ale aj s obcami či cirkvami, pretože každý ôsmy človek, ktorý môže pracovať, dlhodobo nepracoval. Ako príklad spomenul, že ak sa župa rozhodne, že bude vo svojich školách zamestnávať pri upratovaní dlhodobo nezamestnaných a bude to robiť cez verejné obstarávanie, narazí na legislatívne prekážky.
Znižovanie počtu nezamestnaných sa objavuje v sľuboch kandidátov na županov. Prichádzajú s receptami, ako je podpora infraštruktúry či malého a stredného podnikania. Ekonóm Vladimír Baláž z Prognostického ústavu SAV je skeptický, že krajom sa podarí vo väčšom počte vytvárať pracovné miesta. „Župy majú nízke vlastné príjmy. Majú určité kompetencie v oblasti školstva alebo zdravotníctva a môžu tam robiť racionalizačné opatrenia, ale to sú mizivé čísla,“ povedal Baláž. Podľa neho slovenská ekonomika je extrémne otvorená. Vyvážame 95 percent hrubého domáceho produktu do zahraničia.
„Pre nás sú dôležité nálady nemeckých či talianskych spotrebiteľov. Keď sa dobre vyspia a kúpia si naše autá alebo televízory, vtedy nám vzrastie zamestnanosť,“ zhodnotil. Tisíce pracovných miest je podľa Baláža ťažko realizovateľný sľub silami župana. Ako dodal, príchod veľkých investorov si vyžaduje rokovania s vládou a obcami, ktoré poskytnú pozemok a vybudujú potrebné siete.
Najvyššiu mieru evidovanej nezamestnanosti mal podľa posledných údajov zo septembra Prešovský kraj s 19,81 percenta. Nad slovenským priemerom bol aj Banskobystrický kraj (18,39 percenta). Z okresov je na tom najhoršie Rimavská Sobota (32,04 percenta).
Práve v týchto regiónoch by mali byť aktívni aj ich predstavitelia. V zložitej situácii je Prešovský kraj. Župan Peter Chudík povedal, že robia, čo sa dá. „Som toho názoru, že regionálna samospráva môže pomôcť, no sama nezamestnanosť ovplyvniť nemôže,“ vysvetlil. Podľa neho investície v kraji za štyri roky presiahli 110 miliónov eur. „Tieto investície ostali v tomto regióne a dávali prácu najmä našim ľuďom, čím sme prispeli k zníženiu nezamestnanosti. Takéto kroky môžeme realizovať aj v budúcnosti,“ dodal.
Chudíkov súper vo voľbách na župana Ján Hudacký z KDH chce oživiť hospodárstvo a zamestnanosť v kraji zriadením regionálnej agentúry na rozvoj investícií a obchodu, sľubuje podporu malým farmám a agroparkom, mieni založiť mikropôžičkový fond pre podnikateľov. Koľko pracovných miest sa mu podarí vytvoriť? „Nebudem populisticky hovoriť, že tisícky,“ poznamenal s tým, že ide o realizovateľné opatrenia a nie o výmysly.
Pred časom krajský šéf Smeru Stanislav Kubánek Hudackého kritizoval, že dáva nesplniteľné sľuby a mal by si preštudovať kompetencie župy a jej šéfa. Hudacký oponuje, že ak by sa mal držať len právomocí, tak s nezamestnanosťou sa neurobí nič. „Ak chceme mať iba úradníkov, nemusíme mať župana ani regionálny parlament a boli by len údržbármi v regióne,“ dodal Hudacký.
So sľubom vytvoriť 10-tisíc nových pracovných miest revitalizáciou riek a potokov vyšiel v Banskobystrickom kraji kandidát na župana Ľudovít Kaník z SDKÚ. Podľa neho ide o realizovateľný projekt, do ktorého by sa zapojili ľudia cez aktivačné práce a vytvorili by sa aj normálne pracovné miesta. O konkrétnych finančných nákladoch nehovoril, zdroje by získal z vlastného rozpočtu, z európskych zdrojov a zo štátneho rozpočtu. Svojmu súperovi Vladimírovi Maňkovi zo Smeru tiež vyčítal, že hoci sľuboval boj s nezamestnanosťou, znížiť sa mu ju nepodarilo.
Maňka oponoval, že za tri a pol roka sa ju podarilo znížiť o 1,2 percenta. Zdôraznil, že kraj nemá v tejto oblasti priamu kompetenciu. S viacerými strojárskymi podnikmi dohodol, že žiaci sa budú vyučovať aj vo fabrikách a nadobudnú tak zručnosti, čím sa stanú zaujímavými pre zamestnávateľov. O Kaníkovom sľube vytvoriť tisíce pracovných miest pri úprave vodných tokov Maňka pochybuje, pretože ide o kompetenciu štátu v spolupráci s obcami a mestami. „Čo teraz ako župan kúpim pluhy a budem orať?“ spýtal sa.