Podobne skončí hospodárenie v tomto roku aj košická župa. Dôvodom vyššieho deficitu je aj fakt, že župa spolufinancuje viacero rozbehnutých projektov z eurofondov. Z európskych peňazí išla veľká časť najmä na opravy miestnych komunikácií. Aj napriek tomu má tento kraj problém s nekvalitnými a preplnenými cestami.
Župa dáva najviac bežných a kapitálových výdavkov bez zarátania peňazí do školstva, na sociálne služby, dopravu, financovanie zliav v prímestskej autobusovej doprave a spomínané eurofondy. Európska únia totiž pri investičných projektoch uhrádza 95 percent nákladov, zvyšok dopláca kraj.
Čerpanie eurofondov sa stalo prioritou župy za ostatné štyri roky. Za toto obdobie kraj zrealizoval 41 veľkých investičných projektov z fondov EÚ. Za vyše 65 miliónov eur kraj opravil niektoré budovy škôl, nemocníc, domovov dôchodcov či cesty II. a III. triedy a kultúrne pamiatky. „Do zdravotníctva a rozvoja župných nemocníc kraj investoval od roku 2006 z vlastného rozpočtu viac ako 12 miliónov eur, ďalších 8,2 milióna eur sa mu poradilo získať z eurofondov,“ povedala hovorkyňa Žilinského samosprávneho kraja Hana Danová.
Župe patria štyri nemocnice – v Čadci, Dolnom Kubíne, Liptovskom Mikuláši a Trstenej – čo zvyšuje jej výdavky. Podpora cestovného ruchu dostala Žilinský kraj medzi najnavštevovanejšie na Slovensku.
Cestovný ruch môže oživiť aj olympiáda
Ak by poľský Krakov v rámci kandidatúry na usporiadanie zimných olympijských hier v roku 2022 uspel, pre Slovensko by to znamenalo, že by spoločne s touto krajinou na svojom území zorganizovalo súťaže v alpských lyžiarskych disciplínach. Ťažil by z toho práve Žilinský samosprávny kraj. V minulosti sa uvažovalo aj o ďalších športoch vrátane hokeja, ale to nepovoľuje platné znenie Olympijskej charty.
Predstavitelia poľskej strany nedávno definitívne potvrdili záujem o spoluprácu pri alpskom lyžovaní, ktorého centrom by bola Demänovská dolina a stredisko Jasná. Slovensko bude musieť okrem športovej infraštruktúry dobudovať v prípade úspechu najmä dopravnú. Jasná je už v súčasnosti strediskom s certifikátom Medzinárodnej lyžiarskej federácie FIS. Mnohé projekty na vybudovanie infraštruktúry sú už v súčasnosti v štádiu príprav či realizácie.
Slovenská lyžiarska asociácia (SLA) pripravuje v Jasnej viaceré vrcholné podujatia. Už na budúci rok budú svahy Chopka hostiť majstrovstvá sveta juniorov v alpskom lyžovaní, o rok neskôr Európsky pohár mužov. Na rok 2017 by chcela SLA získať Svetový pohár žien a potom sa počíta aj s rovnakým podujatím mužov. To by mohlo v budúcnosti viac naštartovať cestovný ruch tohto kraja.
Chýbajú investície do dopravy
Miestni obyvatelia tvrdia, že investícií do ciest je stále málo a kvalita dopravy v kraji je nízka. V župe je aktuálnou otázkou urýchlenie výstavby diaľnic D1 a D3, ako aj rýchlostnej cesty R3. Župa najviac stráca tým, že stále nie je dokončená diaľnica D1, a tiež na chýbajúcom diaľničnom prepojení Žiliny s Kysucami.
Štát už potvrdil, že na spomínaných úsekoch sa má začať stavať ešte v tomto roku. Ak by mala župa diaľnice, zvýšil by sa príjem samosprávneho kraja z dane z motorových vozidiel a znížila by sa nezamestnanosť. Zvýšil by sa aj výber daní. Veď nezamestnanosť podľa údajov úradu práce v septembri tohto roka dostala v kraji hranicu 12,64 percenta, čo predstavuje 44-tisíc ľudí bez práce.
Ani žilinskú župu neobišlo za posledné štyri roky šetrenie. „V úspornom režime od roku 2009 fungujú všetky organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja. Rozsiahlejšie investície sú možné len z mimorozpočtových zdrojov, najmä z eurofondov a iných grantov a dotačných schém,“ doplnila Danová. Župa obmedzila nielen výdavky na tovary a služby, ale znížila aj mzdy zamestnancom úradu. Za tri roky prepustilo vedenie kraja z úradu päť percent zamestnancov.
Zadlženosť na obyvateľa klesla
Deficit žilinskej župy bude v tomto roku viac ako 3,6 milióna eur. Kraju sa za posledné štyri roky podarilo znížiť celkové zadlženie, keď dlh na obyvateľa klesol zo 75 eur na 60. Žilinskému samosprávnemu kraju ako celku sa podarilo za posledné štyri roky znížiť dlh takmer o 10 percent, zo 42 na 33 percent k bežnému príjmu rozpočtu z predchádzajúceho roka.
Podľa metodiky a analýzy inštitútu INEKO dosiahla zadlženosť žilinskej župy v tomto roku úroveň 29,40 percenta a patrí k župám s dobrým finančným zdravím.