Župa má však stále problémy s vysokou mierou nezamestnanosti, ktorá sa podľa údajov Úradu práce ku koncu septembra tohto roka vyšplhala na 19,81 percenta. Bez práce je tu viac ako 84-tisíc ľudí.
Problémy začal mať kraj ešte v roku 2009, keď sa dôsledky celosvetovej hospodárskej krízy začali prejavovať naprieč celým Slovenskom. V tom roku mal najvyšší výpadok na dani z príjmov fyzických osôb, ktorý je najdôležitejším zdrojom financovania všetkých samospráv. Preto bol kraj nútený pristúpiť ku škrtom v oblasti príjmov aj výdavkov.
Na výplate to pocítili zamestnanci organizácii patriacich pod kraj, ale aj bežní obyvatelia, keďže župa pozastavila viacero investičných projektov či plánovaných opráv ciest. V minulom roku sa výber dane z príjmov fyzických osôb síce zlepšil, kraje sa však zaviazali, že pomôžu štátu znížiť verejný dlh. „Preto nám bol pridelený nižší percentuálny podiel z dane z príjmov fyzických osôb. Z 23,5 percenta sa znížil na 21,9 percenta. Pre Prešovský samosprávny kraj to predstavuje výpadok príjmov 5 miliónov eur ročne,“ povedala hovorkyňa Prešovského kraja Veronika Fitzeková.
V tomto roku samospráva opäť pristúpila k znižovaniu verejného dlhu, a to podpísaním memoranda s vládou, pričom prešovská župa krátila rozpočet bežných výdavkov o viac ako 5,6 milióna eur oproti schválenému rozpočtu bežných výdavkov z roka 2012. Krátenie rozpočtu sa opäť dotklo znižovania miezd ľudí pracujúcich na úradoch kraja o 5 percent, župa znížila výdavky na svoju prevádzku o 10 percent.
„Uhrádzajú sa v prevádzke iba nevyhnutné platby za energie, prenájom, výplaty a odvody. Investície boli realizované iba tie, ktoré boli financované z eurofondov,“ vysvetľuje Fitzeková. Tento rok kraj takisto pozastavil nákupy administratívneho vybavenia, teda úrad si nekúpil nové počítače či telefóny pre zamestnancov. V tomto roku by mala preto župa skončiť s prebytkom viac ako 6,3 milióna eur.
Za štyri roky išlo najviac peňazí do školstva
Prešovská župa hospodárila spolu za posledné štyri roky s rozpočtom vo výške 661 miliónov eur. Najviac financií, viac ako tretina, teda 280 miliónov eur, smerovalo do stredných škôl, školských a neštátnych zariadení. Spolu 96 miliónov eur vynaložil kraj na sociálne zabezpečenie pre zariadenia vo svojej pôsobnosti, ako aj pre neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. Kraj za štyri roky v rámci regionálneho operačného programu zrealizoval 18 projektov na modernizáciu stredných škôl v hodnote 15 miliónov eur, kde riešil najmä problém s telocvičňami.
Župa zabezpečuje financovanie 79 stredných škôl, z toho 16 gymnázií, 56 stredných odborných škôl a 7 spojených stredných škôl. Okrem toho financuje ďalších 61 školských zariadení – 32 stravovacích zariadení, 22 školských internátov, dve jazykové školy, dve školské hospodárstva, dva školské kluby detí a jednu školu v prírode v rámci originálnych kompetencií. V školách a školských zariadeniach pracuje takmer 4-tisíc ľudí. Priemerná mzda pedagogických zamestnancov dosiahla 826 eur a nepedagogických 495 eur. V oblasti vzdelávania išlo na mzdy až 72 percent rozpočtu. Vyšší územný celok poskytuje finančný príspevok aj pre súkromné a cirkevné základné umelecké školy, jazykové školy a školské zariadenia.
Peňazí na opravy ciest je stále málo
Kraj dotoval autobusovú dopravu za uplynulé štyri roky 66 miliónmi eur. Ide o povinnosť, ktorá mu vyplýva z legislatívy. Ďalších 61 miliónov eur smerovalo za štyri roky na správu a údržbu ciest II. a III. triedy, ktorých má kraj najviac na Slovensku, a to až 2 445 kilometrov. Na kultúrne služby použil 40 miliónov eur.
Kraj takisto vyčlenil z rozpočtu viac ako 110 miliónov eur na investície. Peniaze išli na opravu regionálnych ciest a mostov, odstraňovanie zosuvov a na technické vybavenie pre cestárov. Na modernizáciu stredných škôl bolo použitých 37,5 milióna eur, na rekonštrukciu sociálnych zariadení 6,5 milióna eur a investície v oblasti kultúry predstavovali 4,3 milióna eur, na regionálne cesty išlo ďalších 63 miliónov eur.
Vedenie samosprávy tvrdí, že zlepšenie dopravy je ich priorita. Ľudia to však na kvalite ciest veľmi nepociťujú. Kraj pritom tvrdí, že týmito investíciami postupne znižuje nezamestnanosť. „Myslíme si, že sa nezamestnanosť zníži, až keď bude dobudovaná cestná infraštruktúra. Práve rôznym lobingom sa nám podarilo dostať diaľničný úsek Behárovce – Jánovce na mapu diaľničnej siete. Dnes už môžeme povedať, že diaľničná sieť v rámci kraja bude hotová do konca júna 2015,“ tvrdí Fitzeková.
Prešovský samosprávny kraj je posledné dva roky najlepšie hospodáriacim krajom spomedzi všetkých ôsmich krajov na Slovensku. Vyplýva to z hodnotenia nezávislého Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO. Zadlženosť v kraji je na úrovni 50 eur na občana, čo je jedna z najnižších zadlžeností medzi krajmi.