Na štvorročné funkčné obdobie tak budú mať župani k dispozícii viac ako štyri miliardy eur. Župné voľby sú z tohto pohľadu významnejšie ako voľby do orgánov miest a obcí.
Zrkadlom práce županov je najmä stav ciest druhej a tretej triedy, činnosť krajských nemocníc, škôl a prevádzka prímestských autobusov. Ak samosprávne kraje nefungujú dobre, vytvárajú dlh, ktorý napokon opäť zaplatia daňovníci. A to napríklad cez ceny cestovného v autobusoch či cestnú daň, ktorú župám platia podnikatelia. Dlh žúp zároveň vstupuje do štátneho dlhu, čo núti vládu do prijímania stále nových úsporných opatrení.
Napriek týmto faktorom majú voliči o župné voľby po voľbách europoslancov tradične najmenší záujem. V tohtoročných voľbách sa očakáva iba zhruba 25-percentná účasť voličov. Krajským voľbách chýba aj prestíž, akú majú v zahraničí.
V Nemecku, Rakúsku či Česku podľa politológa Michala Horského bývajú regionálne voľby signálnom pre parlamentné voľby. Premiešané volebné koalície do regionálnych parlamentov na Slovensku však nedávajú odpoveď, ako sa mení politická tvár krajiny. „Na jednej strane nie je Slovensko polarizované, na druhej strane je však výrazne depolitizované,“ myslí si politológ.
Kompetencie županov sú však menšie ako v prípade regionálnych šéfov vo vyspelejších krajinách. Predsedovia krajov sa musia často spoliehať na finančnú pomoc od štátu. Nemocnice v správe žúp momentálne patria medzi najzadlženejšie, až 15 z nich má s dlhmi veľký problém. Ku koncu roka sa dlhy na odvodoch Sociálnej poisťovni vyšplhali na vyše 22 miliónov eur, čo je polovica dlhov všetkých nemocníc.
Kraje dotujú z rozpočtov aj straty vo verejnej autobusovej doprave, ktoré sa za posledné štyri roky výrazne zvýšili. Z peňazí žúp sa financujú aj propagačné aktivity na podporu cestovného ruchu. Pre úsporné opatrenia museli však viaceré z krajov škrtať od roku 2009 práve z tejto položky rozpočtu. „Mali by to byť práve občania, ktorí sa o hospodárenie samospráv mali viac zaujímať. Práve tak by boli postupne eliminované možnosti, ako môžu samosprávy trikmi napríklad znižovať vykazovaný dlh či zámerne skresľovať niektoré položky v rozpočte,“ hovorí Matej Tunega, analytik Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Ineko. Inštitút začal ešte minulý rok s analýzou finančnej stability jednotlivých miest a obcí Slovenska.
Kraje sa trápia najmä s dopravou
Župy trápi dlhé roky najmä stav ciest, na opravu ktorých by potrebovali stovky miliónov eur. Mnohé z nich si museli na dofinancovanie opráv vziať za posledné roky úvery alebo čerpajú finančné prostriedky z eurofondov. Napríklad trnavská župa tvrdí, že bez úverov, ktoré prioritne smerujú na dofinancovanie dopravy, by bol dlh kraja takmer o polovicu nižší.
„Trnavský kraj až 72 percent z doterajších investičných úverov za štyri roky použil na rekonštrukciu ciest,“ povedal hovorca trnavského kraja Patrik Velšic. Župa by pritom potrebovala podľa odhadov na ich opravu len v tomto roku dodatočných 27 miliónov eur. Tento rok vyčlenila z rozpočtu na tento účel len 1,9 milióna eur. Práve eurofondy sa stávajú rizikom rozpočtov krajov. „Projekty z eurofondov sú veľkým rizikom, keďže nie našou vinou sa predlžujú termíny úhrad od platobných orgánov, čo spôsobuje výpadok v príjmoch,“ povedala hovorkyňa Banskobystrického samosprávneho kraja Monika Pastuchová.
Hlavným zdrojom na opravy ciest je však daň z motorových vozidiel. Platia ju podnikatelia za svoje osobné autá, autobusy a kamióny, ktoré ničia cesty najviac. Samosprávne kraje na tejto dani každý rok vyberú milióny eur. Nie všetky však skončia reálne aj v doprave. Napríklad Bratislavský samosprávny kraj vyberá na dani najviac spomedzi všetkých krajov. Tento rok mu príde do rozpočtu až 33 miliónov eur. Len 60 percent z toho dá na cesty, zvyšok prerozdelí na dofinancovanie školstva a sociálnej oblasti.
Podobná situácia je vo viacerých krajoch. V niektorých krajoch pristúpili pre navyšovanie príjmov v rozpočte k zvýšeniu sadzby tejto dane. Napríklad banskobystrická župa v tomto roku zvyšovala daň z motorových vozidiel priemerne o štyri percentá. Dlhé roky boli pritom v kraji najnižšie sadzby dane oproti ostatným. Jej zvýšenie má priniesť do rozpočtu asi pol milióna eur.
Župy ovplyvňujú aj nezamestnanosť
Hoci rozvoj zamestnanosti nie je priamou kompetenciou samosprávnych krajov, práve prostredníctvom lepších ciest môžu regióny prilákať viac domácich a zahraničných investorov. Košický kraj zaostáva v ekonomickom rozvoji aj pre stále odsúvanie termínu zo strany štátu dobudovať diaľnicu na východ. Podobne je na tom aj Prešovský kraj.
Ten má problémy s najvyššou mierou nezamestnanosti spomedzi všetkých krajov. Podľa údajov Ústredia práce sa nezamestnanosť ku koncu septembra tohto roka vyšplhala na 19,81 percenta. Bez práce je momentálne viac ako 36-tisíc ľudí v tamojšom regióne. V Košickom kraji nemá prácu takmer 31-tisíc ľudí. Nezamestnanosť tu takisto atakuje 20-percentnú hranicu.
V rebríčku vyšších územných celkov podľa zadlženosti je momentálne najzadlženejším Trnavský a Trenčiansky kraj. Dlhy týchto žúp nie sú ďaleko od úrovne 60 percent bežných príjmov predchádzajúceho roka, čo znamená, že sú blízko hranice, pri ktorej by podľa zákona už nemali mať možnosť prijať ďalšie úvery. Navyše, od roku 2015 bude platiť úprava, podľa ktorej budú v prípade prekročenia limitu platiť aj pokutu vo výške 5 percent z dlhu presahujúceho povolenú 60-percentnú hranicu. Trnavský kraj má momentálne dlh na úrovni 54 percent, v Trenčianskom dosahuje zadlženie 49 percent.
Dlhy žúp narážajú na strop
Tretím najzadlženejším je podľa analýzy inštitútu Ineko Bratislavský kraj (38,9 percenta), nasleduje Košický (30,5 percenta), Žilinský (29,4 percenta), Nitriansky (27,7 percenta), Prešovský (26,9 percenta) a Banskobystrický kraj (25,1 percenta). Ineko upozorňuje na to, že časť samospráv sa uchyľuje k skrývaniu dlhov. Nie je podľa nich možné vylúčiť, že niektoré vyššie územné celky svoje dlhy skrývajú napríklad ich prenesením na mestské organizácie, dcérske spoločnosti či iné súkromné spoločnosti.
Napríklad cez PPP projekty alebo tiež cez tzv. dodávateľské úvery, a teda dlhodobé zmluvy, na základe ktorých investície financuje súkromný subjekt a samospráva sa ich zaväzuje postupne splácať. „Občanom zaujímajúcim sa o komplexné informácie odporúčame vypýtať si údaje o dlhoch dcérskych spoločností, ako aj o dodávateľských úveroch priamo od príslušnej obce či VÚC,“ doplnil Tunega z inštitútu Ineko.