Kraj starne, najhoršie je to v okrese Myjava
Trenčiansky kraj starne. Za posledných desať rokov sa najviac rozšírila veková skupina 55– až 59-ročných obyvateľov. Je to takmer o 14-tisíc viac, ako v roku 2003. Najvyšší index starnutia (pomer medzi deťmi a seniormi) dosiahol okres Myjava, najnižší okres Považská Bystrica. Z celkového počtu obyvateľov kraja predstavujú deti do 14 rokov iba 13,3 percenta a ľudia v poproduktívnom veku tvoria 14,4 percenta.
Foto: Milan Kráľ, Pravda
Kraj patrí podľa vekového priemeru k „najstarším“ na Slovensku. Tento demografický vývoj kladie zvýšené nároky na kapacity sociálnych zariadení, liečební pre dlhodobo chorých ľudí, ale vplýva aj na znižovanie počtu škôl a školských zariadení. V zriaďovateľskej právomoci kraja je 26 zariadení sociálnych služieb, okrem toho tu pôsobí sedem neštátnych zariadení, napriek tomu sú v poradovníkoch stovky ľudí, ktorí čakajú na umiestnenie. V Domove dôchodcov v Dolnej Súči pred dvoma rokmi zomrela vo veku 108 rokov najstaršia obyvateľka Slovenska Hedviga Sekerášová.
Chýba R2, ktorá by urýchlila presun medzi Trenčínom a Prievidzou
Jedným z najväčších problémov kraja je neustále odkladanie výstavby rýchlostnej cesty R2, ktorá by na 100 kilometroch prepojila diaľnicu D1 cez Trenčín, Bánovce nad Bebravou, Prievidzu a Handlovú až k hraniciam s Banskobystrickým krajom. Neriešila by len problém dopravy, bez rýchlostnej cesty stagnujú aj mnohé ďalšie činnosti a prílev investorov.
Foto: Milan Kráľ, Pravda
Súčasná cesta I/50, ktorá spája Trenčín a Prievidzu (má dĺžku asi 65 kilometrov), je už prakticky na hranici možností. Zatiaľ čo úsek od Trenčína po Nováky je už aspoň naplánovaný, definitívna trasa cesty od Novák po hranice kraja nie je ešte známa. Z toho potom plynie neistota investorov a starostov obcí pri priestorovom usporiadaní a funkčnom využívaní územia.
Cesty potrebujú opravy
Trenčiansky samosprávny kraj má v správe takmer 1 500 kilometrov ciest druhej a tretej triedy a okrem toho 641 mostov. Od štátu ich prevzal v katastrofálnom stave. Pri diagnostike mostov kraj zistil, že najmenej 60 ich potrebuje opravu. Ak by župa chcela dať do poriadku všetky cesty, vyžiadalo by si to náklady niekoľko miliárd eur. Samosprávny kraj v roku 2006 opravil most v obci Lednické Rovne, čo stálo vyše 1,5 milióna eur, o rok neskôr riešil havarijný stav mosta v obci Koš v hodnote 1,1 milióna eur.
Foto: Milan Kráľ, Pravda
V roku 2008 zrekonštruoval most Červený Kameň (Nebrová) za vyše 265-tisíc eur a urobil rekonštrukciu ďalšieho mosta v Červenom Kameni za 166-tisíc eur. Aj napriek viacerým skončeným rekonštrukciám ciest druhej a tretej triedy je modernizačný dlh na cestách a mostoch Trenčianskeho kraja stále veľký.
Rastú náklady na prímestskú dopravu
Prímestskú autobusovú dopravu zabezpečujú na území kraja dvaja dopravcovia, SAD Trenčín a SAD Prievidza, a to na základe zmluvy o výkone vo verejnom záujme s Trenčianskym samosprávnym krajom. Táto služba je však stratová a župa túto stratu dopravcom uhrádza. Jej výšku ovplyvňuje niekoľko okolností. Sú to predovšetkým nižšie tržby z cestovného v porovnaní s predpokladom. Napríklad roku 2012 boli nižšie takmer o pol milióna eur a autobusy rovnako prepravili o vyše pol milióna cestujúcich menej, ako predpokladali.
Foto: Milan Kráľ, Pravda
Najväčší pokles sa prejavil u žiakov a študentov do 26 rokov. Aj ten vyplýva z demografického vývoja na území kraja, keď tu v školskom roku 2012–2013 poklesol počet študentov o 2 261. Náklady na dopravu narástli aj preto, že pribudli tarifné kilometre, lebo autobusy jazdia po obchádzkových trasách pre budovanie rýchlostnej železnice. Samosprávny kraj musí dopravcom platiť vyššie doplatky k preukázanej strate, čo sa môže neskôr prejaviť vo vyšších cenách cestovného.
Zdravotníctvo trpí viacerými chorobami
Zdravotníctvo na území Trenčianskeho kraja sa trápi s viacerými problémami. Župe predovšetkým chýbajú kompetencie pri rozhodovaní o zásadných otázkach v oblasti organizácie a riadenia zdravotníctva v kraji. Citeľným problémom začína byť vysoký vek všeobecných lekárov pre dospelých, ale aj pre deti a dorast či zubných lekárov. Komplikované býva aj zabezpečenie uvoľnených obvodov novým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Dlhodobo neriešeným problémom v kraji je lekárska služba prvej pomoci.
Foto: Milan Kráľ, Pravda, moviemania.sk
V zriaďovateľskej pôsobnosti kraja sú nemocnice v Bojniciach, Myjave a Považskej Bystrici, ktoré sa stále zadlžujú. V tomto roku prišli nemocnice v Bojniciach aj Myjave o licenciu na prevádzkovanie záchrannej zdravotnej služby, čo ich dlh ešte zvýši. Každá z týchto nemocníc mala ročný príjem z prevádzkovania tejto služby vyše 100-tisíc eur. V tejto situácii chýbajú peniaze na obnovu budov, prístrojovej techniky a zastaranej zdravotníckej infraštruktúry.
Nedostatok zariadení pre seniorov s ťažkými chorobami
V zariadeniach sociálnych služieb sa nachádzajú aj takí klienti, pre ktorých lekár odporučil detenciu. Poslaním tohto opatrenia je ochrana spoločnosti pred páchateľmi, ktorí aj po výkone trestu odňatia slobody majú duševnú poruchu a môžu byť nebezpeční pre spoločnosť. Trenčiansky kraj je zriaďovateľom 26 sociálnych zariadení a v nich je približne 60 agresívnych klientov, čo je asi 2,5 percenta zo všetkých klientov. V zariadeniach sociálnych služieb však nie je možné vykonávať detenciu, a tak takíto klienti ohrozujú ľudí vo svojom okolí.
Foto: Milan Kráľ, Pravda
Podľa Eleny Behrovej, vedúcej odboru sociálnej pomoci kraja, k incidentom dochádza pravidelne. Vo viacerých zariadeniach klienti napadli zamestnankyne a zranili ich tak, že zostali dlhodobo práceneschopné. V jednom zo zariadení sociálnych služieb sa stal vlani aj tragický prípad, keď klient napadol iného klienta a ten zomrel. „Či sa kraj v tejto problematike odlišuje od iných krajov, nie je možné povedať, pretože neexistujú o tom žiadne štatistiky, nikdy nebol zisťovaný počet agresívnych klientov v rámci celého Slovenska,“ pripomenula Behrová. Veľkým problémom je aj nízke finančné ohodnotenie pracovníkov v zariadeniach sociálnych služieb, často na úrovni minimálnej mzdy, aj keď do zariadení prichádzajú klienti s čoraz závažnejšími zdravotnými problémami.
Školám chýbajú peniaze
V tomto školskom roku je Trenčiansky kraj zriaďovateľom 43 stredných škôl (z čoho je 32 stredných odborných škôl), ktoré navštevuje približne 20 766 žiakov. Na jednu školu by tak priemerne malo pripadnúť približne 483 žiakov, v predchádzajúcom školskom roku to bolo 501 žiakov. Napriek tomu, že kraj dlhodobo vykazuje najvyšší priemerný počet žiakov na školu zo všetkých samosprávnych krajov, školy majú málo finančných prostriedkov.
Foto: Milan Kráľ, Pravda
Tvrdia, že je to dôsledok nesprávneho nastavenia normatívov. Poukazujú tiež na systém kreditových príplatkov, keď školy musia vyplácať peniaze za všetky priznané kreditové príplatky, ale zriaďovateľ tieto peniaze dostane od štátu až po zbere údajov o počte žiakov. Na príplatok vo výške šesť percent z platovej tarify má podľa zákona nárok pedagóg, ktorý získal za zvyšovanie svojej odbornej spôsobilosti aspoň 30 kreditov.
Zlá finančná situácia viacerým školám neumožňuje vykonávať bežnú údržbu a opravy, adekvátne ohodnotiť zamestnancov a motivovať ich.
Baníctvo a nezamestnanosť na hornej Nitre
Rizikovým faktorom, ktorý môže zvýšiť nezamestnanosť na hornej Nitre, je možný pokles ťažby uhlia v Hornonitrianskych baniach Prievidza. Môže sa tak stať po rekonštrukcii a modernizácii Elektrárne Nováky, ktorá odstavením dvoch blokov po roku 2015 zníži výkon. Je to dôsledok sprísnených právnych noriem Európskej únie v oblasti ochrany ovzdušia.
Foto: Milan Kráľ, Pravda
V Trenčianskom samosprávnom kraji je preto nevyhnutné vytvárať pracovné príležitosti pre ekonomicky aktívnych obyvateľov, ktorí dochádzajú za prácou do iných regiónov. To sa týka asi 22-tisíc ľudí, ktorí robia v Bratislave alebo v susediacich regiónoch Českej republiky.
Pokles hospodárskej výkonnosti prináša nezamestnanosť
Nezamestnanosť v Trenčianskom kraji mala od jeho vzniku klesajúcu tendenciu, z počiatočných asi 13 percent klesla roku 2007 pod 6 percent. S nástupom krízy však začal počet ľudí bez práce pribúdať. Postupne zaniklo viacero fabrík v odvetviach tradičných pre tento región, ktorými bolo strojárstvo a špeciálna výroba, textilný, odevný a obuvnícky priemysel. Ich zánik len čiastočne nahradil vzostup elektrotechnického priemyslu. V kraji chýbajú silní strategickí zahraniční investori.
Foto: Milan Kráľ, Pravda
Najväčším z nich mal byť AU Optronics, ktorý mal zamestnať až 3 300 ľudí, svoje zámery však postupne zredukoval a dnes tu pracujú len necelé dve stovky zamestnancov, ktorí zabezpečujú servis. Nezamestnanosť v kraji sa ku koncu septembra dostala na úroveň 12,36 percenta. Väčšina krajov má však nezamestnanosť ešte vyššiu.
Veľa emisií, málo kanalizácií
Trenčiansky samosprávny kraj vykazuje vysoké hodnoty v produkcii tuhých emisií. Vzniká tu 4 197,5 tony, čo je 12-percentný podiel v celoslovenskej produkcii emisií. Na nelichotivom prvom mieste medzi krajmi je v produkcii oxidu siričitého s 58,8-percentným podielom na celkových emisiách SR. Vysoké hodnoty dosahuje aj v produkcii oxidu dusíka a oxidu uhoľnatého. Je to zároveň kraj s takmer najnižšou produkciou komunálneho odpadu a dosahuje nízke percento jeho zhodnotenia.
Foto: Milan Kráľ, Pravda
Na vodovodnú sieť je napojených 89,5 percenta obyvateľov, čo je po Bratislavskom a Trnavskom kraji najviac. Na kanalizačnú verejnú sieť je však napojených len 59 percent obyvateľov, čo je menej ako slovenský priemer.
Vizitka Trenčianskeho kraja
- Krajské mesto:
Trenčín – 56 215 obyvateľov
- Počet okresov:
9 – Bánovce nad Bebravou, Ilava, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov, Trenčín
- Rozloha:
4 500 km2
- Počet obyvateľov kraja:
599 847
- Národnostné zloženie:
Slováci 91,80%, Česi 1 %, Rómovia 0,1%, Maďari 0,1%, nezistená národnosť 6,8%
Dominanty kraja
- Trenčiansky hrad, národná kultúrna pamiatka. Postavený je na strmom vápencovom brale priamo nad mestom, vznikol zo staršieho veľkomoravského hradiska. Bol sídlom Matúša Čáka Trenčianskeho.
- Bojnický zámok, národná kultúrna pamiatka. Viditeľný je z väčšej časti horného Ponitria. V 12. storočí to bolo hradisko, postupne prechádzal viacerými prestavbami, na romantický zámok podľa francúzskych vzorov ho dal prebudovať na prelome 19. a 20. storočia gróf Ján František Pálffy.
- Mohyla Milana Rastislava Štefánika na vrchu Bradlo. Postavili ju pred 85 rokmi podľa návrhu architekta Dušana Jurkoviča, tu je pochovaný generál Štefánik, ktorý pochádzal z neďalekých Košarísk.
- Súľovské skaly, národná prírodná rezervácia. Charakteristická je bralami bizarných tvarov, ktoré pripomínajú veže, okná či homole. Nachádzajú sa tu dve jaskyne a zrúcanina Súľovského hradu.
- Manínska tiesňava, národná prírodná rezervácia v blízkosti mesta Považská Bystrica. Tu sa natáčali niektoré scény filmu Pacho, hybský zbojník.