Odhady volebnej účasti sa pritom pohybujú len na úrovni okolo 25 percent. Politický analytik Ján Baránek z agentúry Polis tento paradox vysvetlil ďalším zistením prieskumu, podľa ktorého len niečo vyše 13 percent opýtaných si myslí, že účasťou vo voľbách môžu ovplyvniť život v župe k lepšiemu. Skôr áno ako nie odpovedalo takmer 23 percent opýtaných. Naopak, až 51 percent respondentov si nemyslí, že účasťou na voľbách ovplyvnia život k lepšiemu.
„Celý ten prieskum nasvedčuje tomu, že ľuďom tieto voľby nevošli do krvi tak ako parlamentné alebo aspoň komunálne voľby. Nie je to len chyba ľudí samotných, ale aj samosprávnych krajov,“ zhodnotil analytik. Podľa neho občania stále nechápu, ako môžu ovplyvňovať dianie vo svojom regióne, neovládajú kompetencie županov a samosprávnych krajov.
Politológa Tomáša Koziaka zarazilo, že takmer 48 percent ľudí označilo voľby za dôležité. „Je to prekvapivé číslo vzhľadom na to, koľko ľudí sa chystá k voľbám,“ poznamenal. Podľa Koziaka možno stále pozorovať skepsu a znechutenie ľudí z politiky a že ani neočakávajú, že sa ich prítomnosťou pri volebných urnách niečo výraznejšie zmení.
Podľa prieskumu takmer 60 percent ľudí pozná mená kandidátov na županov vo svojom regióne. Hoci je kampaň v plnom prúde a mená kandidátov sa objavujú aj v médiách či na internete, je to skôr nízke číslo. Rovnako sa často informuje o právomociach žúp. Baránek však tvrdí, že tieto informácie prichádzajú v poslednej chvíli. „Kým naplníte verejné povedomie informáciami, trvá to podstatne dlhšie ako len mesiac, dva do volieb, pretože ľudia nežijú politikou,“ vysvetlil analytik.