Odborník na reklamu Igor Brossmann vníma kampaň do samosprávnych krajov ako pomerne bezradnú. „Akoby neexistovala téma, o ktorú by sa stálo pobiť. Ľudia nerozumejú, čo je vyšší územný celok a kampaň akoby len potvrdzovala, že tomu, čo je VÚC, nerozumejú ani politici, ktorí tam chcú kandidovať. Nemá to šťavu,“ zhodnotil Brossmann.
V Trnavskom kraji však kampaň hlavných kandidátov končí trestným oznámením súčasného župana Tibora Mikuša na konkurenta Ivana Uhliarika z KDH. Župné zastupiteľstvo len nedávno schválilo zámer o vstupe strategických investorov do nemocníc v Galante a Dunajskej Strede. Uhliarik hovorí o privatizácii v prospech finančných žralokov, Mikuš tvrdí, že ide o zavádzanie a očierňovanie.
Ako s prvými sa kandidáti pripomenuli bilbordmi. Mnohé sa objavili už počas leta. Podľa odborníka ide o tzv. 1,5-sekundové médiá. Ich výhodou je, že sa nedajú vypnúť a nevýhodou, že ich vnímame len 1 až 2 sekundy. Bilbordy sú obľúbenou témou na konverzáciu bežných ľudí, vyjadrujú sa o nich často s dešpektom, že hyzdia okolie. „Ich úloha v politických kampaniach je však nezastupiteľná. Vďaka bilbordom sa politici môžu veľmi ľahko dostať do ulíc a byť na očiach svojich voličov,“ vysvetlil Brossmann.
Alfou a omegou bilbordov je tvár, najmä emócia, ktorá z nej vyžaruje. U neznámych kandidátov je dôležitá schopnosť priradiť tvár k menu kandidáta. Obzvlášť to platí pri župných voľbách, kde sa nevolia strany, ale ľudia. „Všetko ostatné na bilbordoch je nepodstatný balast,“ podotkol Brossmann.
O mnohých bilbordoch roztrúsených po Slovensku sa zmienil ako sivých. Nejaký zvlášť výnimočný nápad nepostrehol. „Niektoré sú remeselne lepšie urobené,“ poznamenal. Páčil sa mu slogan – striedame – Tomáša Galbavého v Nitre. Čiernu farbu na bilborde a celé grafické stvárnenie však označil za temné. „Neviem, kto by chcel ísť voliť kráľa temnôt. To robil nejaký depresívny umelec, čo je zároveň v rozpore so sloganom – striedame,“ usúdil odborník. Podľa neho je niekedy lepšie nič nevymýšľať a odviesť len poctivú remeselnú prácu. Ako príklad spomenul župného kandidáta v Trenčíne Jaroslava Bašku. „Žiadny veľký nápad, ale slušná robota. Veľký Jaroslav Baška, je jasné, že je zo Smeru,“ dodal Brossmann.
Bilbordy hodnotí Igor Brossmann, dlhoročný odborník na reklamné kampane Pravda vybrala bilbordy pravdepodobne najsilnejších kandidátov v kraji
Bratislavský kraj
Pavol Frešo: Najsugestívnejší pohľad zo všetkých. Snaží sa elektrizovať okoloidúcich. Akoby hovoril: „Nie je to sranda, myslím to vážne.“ Čistá, jasná grafika – profesionálne zvládnuté.
Monika Beňová: Nemôžem sa ubrániť dojmu, že kandidátka si túto fotku vybrala najmä preto, že sa na nej sama sebe veľmi páči. Jej ruky ukazujú do budúcnosti, ale pohľad do minulosti – akoby uhýbala očami.
Trnavský kraj
Tibor Mikuš: Ja som váš zemepán a chcem v tom aj vytrvať, akoby hovoril tento vizuál. Škoda len toho uzavretého gesta, ktoré je v rozpore so sebavedomým výrazom tváre.
Ivan Uhliarik: Určite jeden z najlepších, dokonca myslím, že najlepší, pretože sa jasne vymedzuje voči terajšiemu županovi, ale najmä jasne a zrozumiteľne uvádza dôvod, prečo ho majú ľudia voliť.
Trenčiansky kraj
Jaroslav Baška: Dobrý portrét. Mladý, sympatický, uvoľnený a pritom sebavedomý. A kto by ho náhodou nepoznal alebo už na neho zabudol, tak červeným a najväčším je nápis Jaroslav Baška. Je to stávka na istotu.
Jozef Lohyňa: Taký silný športovec a taký slabý vizuál. Žiaľ, vyzerá ako človek, ktorému treba pomôcť, a nie ako človek, ktorý dokáže pomôcť ostatným. Namiesto nič nehovoriacich fráz by som odporučil, aby veľkým napísali, že tento pán je majster sveta v zápasení.
Nitriansky kraj
Milan Belica: Vyžarovanie je, že nás oslovuje muž z minulosti. Ak je to zámer, že kandidát chce oslovovať práve voličov minulosti, tak trafil presne.
Tomáš Galbavý: Posolstvo „Striedame“ je skvelé. Stručné, jasné, výstižné. Odporučil by som len nechať sa odfotografovať hocikým iným. Farby a celá nálada kampane sú temné.
Žilinský kraj
Juraj Blanár: Jednoduché, ale funkčné. Pán kandidát už roky používa tú istú fotografiu, čo tým, ktorí majú radi istoty, určite robí dobre na duši.
Miroslav Mikolášik: Ďalšia z variácií na tému „čo najkonzervatívnejší volebný plagát“. Možno len, keby sme videli menej modrej kravaty a viac šedín na hlave. Cítili by sme viac človeka a menej úradníka.
Banskobystrický kraj
Vladimír Maňka: Bilbordy nemá. Všetky peniaze, čo mali ísť na bilbordy, podľa vlastných slov dal zariadeniam sociálnych služieb, v ktorých sú postihnuté deti, mládež a seniori. (pozn. redakcie)
Ľudovít Kaník: Kandidát sa pozerá ľuďom do očí a usmieva sa tak, ako to robí už 20 rokov. Štandardne dobrý vizuál, ale akoby tomu niečo chýbalo. Asi to, prečo mu máme opäť dôverovať.
Košický kraj
Zdenko Trebuľa a spol.: Keby bol rok 1974, takto nejako by vyzeral bilbord kandidátov Národného frontu. Je však možné, že práve toto ich voličom imponuje.
Rastislav Masnyk: Vyzerá ambiciózne, je modrý, hľadí uprene do budúcnosti a tvrdí, že chce byť novým županom. Z vizuálu trčí premotivovanosť. „Som takýto fešák, veľmi chcem byť novým županom, ale nepýtajte sa ma, prečo.“
Prešovský kraj
Peter Chudík: Opora je dobrá emócia, voliči v jeho regióne však musia posúdiť, či je to naozaj pravda. S takýmto vizuálom sa nič pokaziť nedá, ale ani nič výnimočné získať.
Ján Hudacký: Formálne je to urobené dobre, pretože pri bilbordoch obzvlášť platí, že menej je viac. Vidím mu do očí, viem, že on je zmena a viem prečítať, ako sa volá. Tento bilbord je jednookým kráľom medzi slepými.
