Volebná účasť by preto nemala ovplyvniť výsledky natoľko, že by sa županmi stali iní kandidáti, než naznačili výsledky prvého kola volieb.
Zvyčajne platí pravidlo, že v druhom kole prichádza do volebných miestností ešte menej voličov. „Očakávam, že sa do veľkej miery toto pravidlo potvrdí,“ povedal sociológ Martin Slosiarik. Aj politický analytik Ján Baránek si myslí, že v druhom kole je skôr odôvodnená nižšia účasť. Podľa neho prvého kola sa zúčastnili tí, čo chceli voliť poslancov v regionálnych parlamentoch. Z tých voličov, ktorým vypadol z volebnej súťaže ich kandidát na župana, mnohí voliť nepôjdu.
Baránek žiadne zázraky v druhom kole nečaká. „Myslím, že to dopadne tak, ako naznačuje prvé kolo. Bratislavský kraj bude mať pravica a zvyšok zostane tak, ako je,“ usúdil. To by znamenalo, že v Bratislavskom kraji by mal byť staronovým županom Pavol Frešo a v Trnavskom, Nitrianskom, Banskobystrickom a Košickom kraji by mali opäť šéfovať kandidáti Smeru. Kým v prvom kole bol kandidát za župana zvolený len v prípade, ak získal nadpolovičnú väčšinu platných hlasov, v druhom kole je víťazom ten, kto získa viac hlasov.
Aj keď priemerne by nemala byť vyššia volebná účasť, v niektorých regiónoch by mohlo prísť predsa len viac ľudí. Sociológ Slosiarik pripustil, že sa tak môže stať v Trnavskom a čiastočne v Nitrianskom kraji. V prvom kole bola mierne nadpriemerná účasť napríklad v Dunajskej Strede v Trnavskom kraji alebo v Nitrianskom kraji v Štúrove.
V Trnavskom kraji sa nečakane dostal do druhého kola József Berényi z SMK. Jeho súperom bude Tibor Mikuš, ktorého podporuje Smer. Podľa Slosiarika ide o novú situáciu a záleží na stranách, ktoré podporujú Berényiho, či sa im podarí zmobilizovať voličov.
V zložitej situácii bude aj kandidát pravice Tomáš Galbavý v Nitrianskom kraji. Má síce podporu pravice vrátane SMK i Mostu – Híd. Podľa Baránka to však neznamená, že práve voliči maďarskej národnosti sa ešte viac zmobilizujú v prospech Galbavého. „Oni sú skôr disciplinovaní v prípade svojho etnického kandidáta,“ naznačil analytik.
Najvyššia účasť bola v prvom kole v Banskobystrickom kraji, 24,59 percenta. Vo volebných obvodoch Detva, Krupina a Poltár prišlo voliť viac ako 30 percent ľudí. Vladimírovi Maňkovi zo Smeru chýbali k víťazstvu len desatiny percenta. Baránek predpokladá, že Maňka v druhom kole post župana obháji.
V župných voľbách býva tradične najnižšia účasť, ktorá ešte poklesne v druhom kole. V roku 2005 volilo v druhom kole len 11 percent ľudí a v roku 2009 niečo vyše 18 percent. V sobotňajších voľbách bola účasť 20,1 percenta. Ak sa potvrdí správanie voličov z minulých rokov, tak na budúci týždeň by ich malo prísť voliť menej ako 20 percent.
Zvrátiť tento nepriaznivý trend by mohla napríklad zákonná povinnosť voliť alebo by štát voličom poskytol daňové úľavy. Politici však nie sú naklonení možnosti zaviesť povinné voľby. Mohlo by to totiž vyvolávať spomienky na nedávny totalitný režim, kedy síce volebná účasť bola nepovinná, ale v skutočnosti povinná. „Zdôraznenie občianskej povinnosti istý zmysel má, ale týmto spôsobom asi nie,“ mienil poslanec Miroslav Číž zo Smeru.
Podpredseda KDH Pavol Abrhan by to tiež nepovažoval za správnu cestu vrátane ekonomických zvýhodnení. Politický analytik Baránek by však odporúčal debatu na tému ako primať ľudí voliť.