Vplyv nezávislých sa v župách posilňuje

V Žilinskom kraji budú nezávislí dokonca kľúčovým zoskupením pri prijímaní rozhodnutí. Z 57 poslancov je nezávislých až 16. Rovnaký počet dosiahla aj pravicová koalícia KDH, SDKÚ, Most-Híd a SaS. Ľavicový Smer má poslancov 19.

„Teraz budeme jazýčkom na váhach. Sám som zvedavý, ako sa to vyvinie,“ povedal staronový nezávislý poslanec Žilinského kraja Branislav Tréger. Nezávislí mali v tomto kraji vlastný poslanecký klub, v tajných voľbách si zvolili svojho predsedu. Ten sa pravidelne zúčastňoval na grémiách s predsedom kraja. Šéf klubu následne informoval svojich členov o výsledkoch rokovaní a potom hovorili o svojich pripomienkach.

„Niekedy sme dokázali ustúpiť, ale vedeli sme prečo, nie však v principiálnych veciach,“ odpovedal Tréger na otázku, či sa im darilo presadzovať ich návrhy. Podotkol, že keď napríklad naposledy schvaľovali nový rozpočet, predniesli svoje výhrady a kraj im vyhovel. „Ad hoc sme mali pozbierané z regiónu problematické veci a tie sme riešili,“ vysvetlil. V podobnom trende by chceli postupovať aj v novom volebnom období.

V Žilinskom kraji uplynulé štyri roky pôsobilo 11 nezávislých. Tamojší župan Juraj Blanár zo Smeru povedal, že práve na pôde samosprávnych krajov to nie je ani tak „o veľkej politike“ ale o tom, či navrhované riešenia sú alebo nie sú dobré.

„Dôležitá preto bude snaha všetkých o konštruktívne riešenia a demokratický dialóg naprieč celým zastupiteľstvom. Tak to bolo aj v minulom volebnom období a navrhované riešenia nezávislých poslancov boli vo väčšine konštruktívne a v prospech rozvoja kraja,“ reagoval Blanár na otázku, ako si predstavuje spoluprácu s touto mnohopočetnou skupinou.

Čomu pripísať úspech nezávislých? Poslanec Tréger si myslí, že je to vec dôveryhodnosti kandidátov. Marek Čižmár, ktorý je nezávislým poslancom v Košickom kraji, povedal, že ľudia viac spoznávajú nezávislých. V Trebišove je riaditeľom cirkevného gymnázia. Bol známy aj aktivitami v športe.

So svojím programom sa počas kampane prihováral ľuďom cez sociálne siete na internete a cez osobné kontakty. Verí, že sa mu bude dariť presadzovať svoje návrhy. „Ak pôjde o normálne riešenie a pomôže regiónu, odkiaľ pochádzam, bude mi absolútne jedno, či to bude návrh z ľavicového, alebo pravicového spektra,“ mienil Čižmár.

V Bratislavskom kraji bol doteraz len jeden nezávislý, odteraz ich bude 6. Starosta obce Rohožník Peter Švaral svoj úspech pripisuje tomu, že ľudia zrejme ocenili, ako pôsobil vo svojom volebnom obvode aj aktivity v regionálnom združení Podhoran. Bratislavskú župu ovládla pravica s 34 poslancami a spojencov nepotrebuje. Švaral verí, že úspešný s návrhmi bude aj on.

Počet nezávislých v župných parlamentom neprestajne rastie. V roku 2001 ich bolo 18, v roku 2005 už 39 a v roku 2009 obsadili 55 kresiel. Politológ Tomáš Koziak tento trend pripisuje frustrácií ľudí z politikov a politiky, za ktorou stoja politické strany. „Partokracia bujnie a ľudia sú nespokojní, ako sa strany prejavujú,“ poznamenal. Ďalším dôvodom úspechu nezávislých je podľa Koziaka známosť ich mena a aktivity, ktoré v regióne robia.

Za výhodu samostatného postavenia týchto poslancov politológ považuje možnosť slobodného rozhodovania sa bez straníckych pút. Koziak však pripúšťa aj istý pragmatizmus rozhodovania nezávislých, keď sa môžu prikloniť k jednému táboru a licitovať tak o svoju cenu.