Návrh na odňatie občianstva Hitlerovi podala poslankyňa krajinského parlamentu v Hannoveri Isolde Saalmannová. Nie je to však iba výmysel „druhotriednych“ politikov, ako by to chceli niektoré médiá dolnosaským sociálnym demokratom podsunúť. „Má seriózne odôvodnenie,“ hovorí Saalmannová. Chcela by svoj rodný Braunschweig zbaviť biľagu, ktorý na ňom spočíva od 26. februára 1932. Vtedy Hitler dostal občianstvo po tom, čo sa deň predtým stal vládnym radcom krajiny Braunschweig.
Ďalším argumentom je, že mesto je tým stále príťažlivé pre pravicových extrémistov z Národnodemokratickej strany Nemecka (NPD). Tí sa tu často schádzajú, tvrdia politici a médiá.
„Braunschweig je pre extrémistov z NPD symbolom preto, že práve tu dostal Hitler občianstvo,“ povedal Pravde Saalmannovej kolega Klaus-Peter Bachmann. Podľa neho „treba žiadať nielen o právne zadosťučinenie pre mesto, ale aj o zákaz pochodov NPD a neskôr o zákaz činnosti tejto strany. "Dodatočné odňatie občianstva Hitlerovi, ako historická oprava, by bolo symbolom pre obranyschopnú demokraciu,“ dodal Bachmann.
Odborníci na právo majú teraz preskúmať, či sa vôbec občianstvo po smrti právne odňať dá. „Posmrtné odňatie občianstva nič predsa nezmení na Hitlerovej vine,“ tvrdí šéf Krajinského múzea v Braunschweigu Gerd Biegel pre hannoverský denník Neue Presse. Rakúsky historik Gerhard Jagschitz považuje celý úmysel za „nepremyslený čin“, ako uviedol pre Kurier. Podľa neho „nezmyselná bola už aj diskusia v 30. rokoch 20. storočia o tom, či je Hitler Rakúšan, alebo Nemec“.
Hitler prišiel na svet roku 1889 v Braunau v Hornom Rakúsku. Do Nemecka sa presťahoval v roku 1913 a o 12 rokov neskôr požiadal Rakúsko o zrušenie občianstva. Jeho žiadosti úrady vyhoveli. Sedem rokov nemal žiadnu štátnu príslušnosť. Občianstvo však v Nemecku potreboval, aby mohol za Národnosocialistickú robotnícku stranu (NSDAP), ktorú od roku 1920 viedol, kandidovať – a aby bol voliteľný. Historici však tvrdia, že by ho za ríšskeho kancelára boli vymenovali aj bez nemeckého občianstva.
Vybavením takej vážnej veci nebol poverený nik iný ako Hitlerova duchovná priateľka Magda Quandtová. To bolo ešte predtým, ako sa stala manželkou neskoršieho führerovho ministra propagandy Josepha Goebbelsa. Žena, ktorú vodca očaril a ktorá pre neho vstúpila k NSDAP, u Goebbelsa robila súkromnú archivárku. Dôležitú misiu, na ktorú ju vyslali do Braunschweigu, splnila k spokojnosti, keď Rakúšan Hitler, zástupca krajiny Braunschweig v Berlíne, dostal nemecké občianstvo.