Písal sa 20. október 1977 a pani Viera sa vybrala s priateľkou na pravidelnú prechádzku. Obe boli na liečení v Bardejovských Kúpeľoch. Pri schádzaní po schodoch sa však Husáková pošmykla, spadla a poranila si ruku v ramene. „Husáka informovali, že jeho manželku ošetria východniari, a on súhlasil,“ tvrdí historik Viliam Plevza, ktorý mal k prezidentovi blízko.
Už o hodinu neskôr však nasledoval letecký prevoz Husákovej do Bratislavy. Kto ho nariadil a prečo, ostáva aj po 30 rokoch záhadou. Zranenie predsa nebolo vážne, hravo by ho zvládli aj miestni lekári. Navyše na Bratislavu a blízke okolie už v tom čase padala hustá hmla, rušili sa pravidelné linky. Podľa niektorých svedectiev si prevoz vyžiadal profesor Pavol Novák zo štátneho sanatória, ktorý podobné zlomeniny „prvej dámy“ liečil už v minulosti. Ďalší pamätníci pripisujú prílišnú iniciatívu šéfom vládnej letky. Pôvodne mali do Bardejova za Husákovou vypraviť JAK-40, v poslednej chvíli však niekto prijal iné rozhodnutie. „Fabík mal v letke výsadné postavenie, on nám oznámil, keď sme už boli v šatni, že všetko sa mení a letí vrtuľník, lebo sa vraj treba prezentovať,“ spomína major Ivan Blaho, ktorý predtým viezol Husákovú na liečbu do Bardejovských Kúpeľov.
Z Bratislavy vzlietol vrtuľník o pol štvrtej, v Bardejove sa zdržal len pol hodiny a letel späť, hoci Nováka odhováral riaditeľ kúpeľov a Fabíka bodyguard Husákovej poručík Jaslovský. Profesor mal na druhý deň ráno operovať kohosi dôležitého a kapitána posádky vraj čakala doma návšteva. Medzitým sa zotmelo a v Bratislave sa ešte viac zhoršilo počasie. Filmový dokumentarista Miroslav Kačor podnikol vo svojich Osudových okamihoch podrobnú rekonštrukciu tohto tragického letu. „Posádka odmietla ponuku na medzipristátie v Piešťanoch, riadiaci letu potom všetko ponechal na jej rozhodnutie,“ konštatuje Kačor. Čo to malo byť? Vari sprisahanie proti Husákovi? „Žiadne sprisahanie, ale horlivosť pilota, ktorý rád riskoval,“ namieta Blaho.
Let sa vzhľadom na poveternostné podmienky nemal uskutočniť. K tomuto záveru dospelo vyšetrovanie nehody. „Vrtuľník sa pri pristávacom manévri v blízkosti letiska dostal nad strnisko kukuričného poľa, kde sa zo zvyškov kukurice a prachu vytvoril mrak, čím posádka stratila kontakt s navádzacími svetelnými bodmi,“ uvádza sa ďalej v správe komisie. Výsledky vyšetrovania sa však z nepochopiteľných dôvodov odtajnili až v roku 1999.
Vrak vrtuľníka vraj po havárii nariadili spáliť napalmom na osobnú žiadosť prezidenta. „Na Husáka doľahla táto tragická udalosť mimoriadne ťažko,“ tvrdí Plevza. Ešte aj počas novoročného prejavu 1. januára 1978, pripraveného niekoľko dní predtým, si televízni diváci nemohli nepovšimnúť strhanú prezidentovu tvár a jeho trasúce sa ruky.
Michal Barnovský z Historického ústavu SAV pripomína, že smrť druhej manželky Husáka veľmi zasiahla a v tom čase prekonal aj prvý záchvat mŕtvice. Podľa viacerých svedectiev bola Viera Husáková pre svojho manžela dôležitým spojivom s realitou a vytvárala mu okrem rodinného aj intelektuálne zázemie. Prekladala romány z francúzštiny a nemčiny, bola autorkou rozhlasových i televíznych hier. V posledných rokoch až do smrti pracovala v týždenníku Nové slovo, kde redigovala rubriku zahraničných zaujímavostí. S Husákom sa spoznali už v Povstaní, zblížili sa však v polovici 60. rokov, keď zomrela jeho prvá žena, divadelná režisérka Magda Husáková-Lokvencová. Budúca „prvá dáma“ pracovala vtedy v redakcii Kultúrneho života a Husák sa cez jeho stránky pripravoval – po rokoch väznenia a umlčovania – na návrat do politiky.