Švajčiarsko očistí meno poslednej bosorky

Výrazy ako vyrovnávanie sa s minulosťou či rehabilitácia odsúdených sú väčšinou spájané s érou nacizmu či komunizmu v Európe. Vo Švajčiarsku nacistický ani komunistický režim nikdy nevládol, ale napriek tomu sa o vyrovnaní s minulosťou a rehabilitácii hovorí. Švajčiari idú totiž ešte ďalej. Chystajú sa rehabilitovať poslednú ženu, ktorá bola v Európe popravená za čarodejníctvo.

08.11.2007 15:09
Oheň Foto:
Oheň
debata

V roku 1782 súd v kantone Glarus odsúdil na smrť Annu Göldiovú. Slúžku, ktorá pracovala v rodine miestneho sudcu a pôvodnou profesiou lekára Johanessa Tschudiho. Diabol sa jej zjavoval v podobe čierneho psa.

18. júna toho istého roku bola sťatá mečom. Éra usvedčovania a trestania čarodejníc sa tým v Európe uzavrela. Žiadna ďalšia žena už potom kvôli obvineniu zo spojenia s diablom o život neprišla.

Göldiová je dodnes formálne uznávaná za vinnú. Švajčiarsky parlament predovšetkým na nátlak Strany zelených už vyzval predstaviteľov kantonu Glarus, aby rozsudok po 225 rokoch zrušil a obeť rehabilitoval, informoval český portál aktuálně.cz.

„Symbolické očistenie tejto ženy by bolo zároveň vzdaním pocty ďalším tisícom žien, ktoré zahynuli strašnou smrťou pri týchto absurdných procesoch,“ uviedla poslankyňa Strany zelených za kanton Glarus Margaret Vuichardová.

Záujem o prípad Anny Göldiovej vo Švajčiarsku po rokoch zabudnutia rozvíril bestseller historika Waltera Hausera, nazvaný v nemeckom originále Das Justizmord an Anna Göldi. Hauser pátral v archívoch vrátane tých súkromných a odhalil, že slúžka musela zomrieť, pretože bola milenkou svojho zamestnávateľa a čakala dieťa.

Niečo takéto bolo na konci 18. storočia považované za škandál, preto sa chcel sudca Tschudi Göldiovej zbaviť. V zinscenovanom procese bola žena obvinená z toho, že zákonným manželským deťom Tschudiho dala do jedla a pitia ihly.

Odsúdená bola však nakoniec za smrť svojho dieťaťa, ktoré zomrelo krátko po pôrode. Pravdepodobne išlo o potomka, ktorého počala so svojím zamestnávateľom. Všetky záznamy a výpovede sa po procese stratili.

Vedenie kantonu zatiaľ o rehabilitácii nerozhodlo, i napriek tomu, že v Glasure medzitým vyrástlo aj múzeum venované tomuto známenu prípadu.

Historici sa hádajú o to, koľko obetí si čarodejnícke procesy v Európe a severnej Amerike vyžiadali. Odhady kolísajú zhruba medzi pätnástimi až šesťdesiatimi tisícami ľudí. Zástancovia vyšších čísel argumentujú tým, že veľa prípadov je zabudnutých, pretože sa o nich nedochovali žiadne záznamy.

debata chyba