Meraniu obsahu oxidu uhoľnatého vo výdychovom vzduchu a funkčnému vyšetreniu pľúc sa koncom októbra podrobilo 15 poslancov a 61 zamestnancov NR SR. „Merania v parlamente sme urobili preto, že ide o ľudí, ktorí majú legislatívnu moc niečo zmeniť. Trochu nás mrzí, že sa ich na akcii zúčastnilo len tak málo, ale sme vďační aj za tých pätnástich. Takúto akciu určite v budúcnosti ešte zopakujeme, aby sme získali čo najväčšiu politickú podporu,“ povedal výkonný riaditeľ združenia Peter Šťastný. Cieľom merania bolo upozorniť na negatívny vplyv aktívneho a pasívneho fajčenia na zdravie a z toho vyplývajúca potreba ochrany nefajčiarov na verejných priestranstvách.
Medzi poslancami boli traja fajčiari, z celkového počtu účastníkov meraní v parlamente ich bolo 34 percent, pričom u 11,2% z nich zaznamenali silnú závislosť na nikotíne. Takmer u tretiny všetkých zúčastnených preukázali merania ventilačnú poruchu. „Obštrukciou v malých dýchacích cestách trpí viac ako štvrtina vyšetrených v NR SR, čo je vyšší výskyt ako u bežnej populácie na Slovensku,“ informoval pneumológ Dušan Smolka, ktorý funkčné vyšetrenie pľúc v parlamente vykonával. „Za zamyslenie stojí fakt, že najviac zamestnancov parlamentu, u ktorých sa objavujú prvé prejavy poruchy pľúcnych funkcií, sú práve pasívni fajčiari. Na základe nameraných výsledkov som siedmim odporučil návštevu u pľúcneho lekára,“ dodal Smolka.
Na Slovensku minulý rok fajčilo 38 % dospelej populácie, čo znamená pokles o 8 % oproti roku 2000. Počet dospelých fajčiarov síce pomaly klesá, odborníci však varujú, že fajčí stále viac detí, predovšetkým dievčat. Pokles fajčiarov sa pripisuje predovšetkým prijatiu zákona na ochranu nefajčiarov, postupnému zvyšovaniu cien tabakových výrobkov a zvýšeniu povedomia Slovákov o škodlivosti fajčenia. O znení v súčasnosti platného zákona vie ešte stále málo ľudí. Podľa prieskumu, ktorý uskutočnilo občianske združenie Stop fajčeniu v roku 2007, iba 49 % respondentov uviedlo, že vie o zákone na ochranu nefajčiarov a z nich iba 8,7 % je s ním dobre oboznámených. „Slováci sú najčastejšie obťažovaní cigaretovým dymom v reštauráciách a na nástupištiach MHD. Málokto z fajčiarov rešpektuje, že fajčenie na nástupištiach MHD a vlakových a autobusových nástupištiach je zakázané. Kontrola zákazu fajčenia je slabá alebo úplne chýba. Až 94,9 % respondentov sa ešte nikdy nestretlo s postihom pri porušení zákona o ochrane nefajčiarov,“ povedal Šťastný.
V súčasnosti je na Ministerstve zdravotníctva SR na pripomienkovom konaní návrh novely zákona o ochrane nefajčiarov, ktorý ministerstvo pripravilo v spolupráci s Úradom verejného zdravotníctva SR. „Cieľom nášho snaženia je ochrana nefajčiarov na verejných miestach a nie diskriminácia fajčiarov. Úplnému zákazu fajčenia v reštauráciách a v nákupných centrách je naklonená viac ako polovica Slovákov, fajčiarov aj nefajčiarov. Ľuďom fajčenie na týchto miestach nielen prekáža, ale ich aj ohrozuje. Na následky pasívneho fajčenia zomiera odhadom ročne 512 Slovákov,“ pripomenul spolutvorca návrhu novely, vedúci Centra kontroly tabaku a alkoholu na Úrade verejného zdravotníctva SR Róbert Ochaba. „Ľudia sa ale musia naučiť domáhať sa svojich práv. To znamená, že sa nemôžu vždy spoliehať iba na zásah polície, ale vo svojom vlastnom záujme by mali človeka, ktorý napríklad fajčí na zastávke MHD, upozorniť, aby cigaretu buď zahasil, alebo odišiel o pár metrov ďalej,“ dodal Ochaba.
