Juraj Jánošík - z darebáka národným hrdinom

23.01.2008 10:21
Juraj Jánošík, z muzikálu Na skle maľované
Autor:

Každý národ má svojich hrdinov. Zo slovenského zbojníka Juraja Jánošíka, ktorý podľa povestí bohatým bral a chudobným dával, učinili jeho skutočné i domnelé skutky nesmrteľnú legendu. Hoci strohé historické fakty dokazujú, že skutočnosť bola oveľa zložitejšia a taktiež menej romantická, je nepremožiteľný "šuhaj" s vrkočmi stále predmetom rozprávok, legiend, historického bádania, ale i sporov. Nič na tom nemení ani fakt, že od jeho narodenia uplynie už 320 rokov.

Skutočnosť, že Jánošíkova legenda je stále živá, dokazujú i nedávne slová premiéra Roberta Fica, ktorý zbojníka označil za veľký vzor svojej vlády. Historici však tvrdia, že Jánošík nebol žiadny hrdina, ale obyčajný kriminálnik a zlodej.

Dnes už je ťažké odlíšiť historické fakty od povestí a legiend, ktoré Jánošíka zahaľujú. Narodil sa v Terchovej a pokrstený bol 25. januára 1688 v kostole vo Varíne. Jeho matrika taktiež udáva, že mal troch bratov: Jana, Martina, Adama a sestru Barboru.

Najmenej sa vie o jeho detstve a mladosti, v roku 1707 sa nechal naverbovať povstalcami Františka Rákociho II. do boja proti Habsburgovcom. Po porážke rebélie však prešiel do cisárskeho vojska a nastúpil službu v strážnom oddiele na Bytčianskom zámku. Tu sa skamarátil s väzneným zbojníkom Tomášom Uhorčíkom, ktorému podľa niektorých prameňov neskôr dopomohol k úteku. Na žiadosť otca bol uvoľnený z vojenskej služby a v roku 1710 sa vrátil do Terchovej.

S Uhorčíkom však zostal v kontakte a neskôr sa pripojil k jeho zbojníckej družine. Začínal pašovaním koní z Poľska a keď sa Uhorčík oženil a zavesil zbojníctvo „na klinec,“ stal sa sám vodcom zbojníkov.

Jánošíkovo zbojníctvo však trvalo len rok a pol a jeho najväčšia časť spadá do letného a jesenného obdobia roku 1712. V októbri 1712 ho chytili a uväznili, vtedy sa mu však ešte podarilo ujsť. Asi pol roka potom ho dopadli drábi počas záťahu v Klenovci, kde sa skrýval u priateľa Uhorčíka.

Súdny proces s Jánošíkom sa začal 16. marca 1713 v dnešnom Liptovskom Mikuláši. Ako základ malo slúžiť obvinenie z vraždy farára z Domaniže. Kňaz, ktorého postrelili dvaja zbojníci, na následky zranenia neskôr zomrel. Jánošík však zrejme pri jeho prepade vôbec nebol.

Jeho obhajca uvádzal i ďalšie poľahčujúce okolnosti. Predovšetkým mladý vek obžalovaného (mal 25 rokov) a fakt, že bol zbojníkom krátky čas a nikoho pri tom nezabil. Liptovský súd napriek tomu 17. marca 1713 vyniesol rozsudok smrti – popravu zavesením za ľavý bok na hák. Predtým bol Jánošík podrobený útrpnému právu, aby vyzradil svojich spoločníkov. Možno práve statočnosť, s ktorou mučenie znášal i fakt, že nikoho neudal, bol neskôr príčinou vzniku legiend.

V tom istom roku bol odsúdený na smrť i jeho druh Uhorčík a Jánošíkov brat Jan, ktorého obvinili okrem iného z toho, že brata ukrýval.

Do širšieho povedomia sa však Jánošíkovo meno podľa historičky Ruženy Antolovej dostalo až po storočí a pol zásluhou štúrovskej generácie národných buditeľov. Prvý záznam o legende spísal v roku 1831 Gašpar Fejérpataky-Belopotocký. Za vzor si ho vybral tiež Janko Kráľ či Ján Botto v básni Smrť Jánošíkova (zhudobnil ju Ján Levoslav Bella).

Tému „slovenského Robina Hooda“ zachytáva i niekoľko románov (od Aloisa Jiráska, Jána Hrušovského, Pavla Beblavého, Gustáva Maršalla-Petrovského). Jánošík prenikol i do výtvarného umenia, drámy (Jiří Mahen) a bol i niekoľkokrát sfilmovaný (Jaroslav Siakeľ, Martin Frič, Paľo Bielik či animovaný film Viktora Kubala). Zatiaľ posledný pokus o predvedenie Jánošíkovho príbehu na filmové plátno stroskotal v roku 2003 pre nedostatok peňazí. Teraz chcú snímku dokončiť poľskí filmári. Jánošíkovo meno nesú i niektoré prírodné útvary, slávnosti či pokrmy.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
23,99
Amore Ľalia Color

Amore Ľalia Color

28,99
Sweet Rose Lily Red

Sweet Rose Lily Red

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk