„Chcem v obraze vystaviť umierajúcu osobu alebo niekoho, kto už zomrel,“ povedal Schneider pre britský časopis The Art Newspaper, čím strhol v Nemecku lavínu väčšinou odmietavých reakcií.
Oceňovaný i zatracovaný umelec však vidí škandál inde. „Realita umierania na nemeckých klinikách, jednotkách intenzívnej starostlivosti a operačných sálach je neľudská, to je ten škandál,“ povedal. Diskusia o umieraní v jeho poňatí by naopak mala ľudí zbaviť hrôzy zo smrti.
Tridsaťdeväťročného umelca, ktorý sa zaoberá hlavne vytváraním najrôznejších bizarných priestorov a komnát, láka na projekte s umierajúcim opäť priestor, akési ideálne prostredie, v ktorom by umieranie nebolo utrpením, ale dokonca niečím krásnym.
Ideálnou pre umiestnenie umierajúceho sa mu javí jedna z miestností v múzeu Haus Lange v západonemeckom Krefelde. Priestor, ktorý navrhol svetoznámy nemecký architekt Mies van der Rohe, bol pôvodne zamýšľaný ako obytná miestnosť. Je svetlá a zaliata slnkom.
„Umelec môže k tejto téme prispieť tým, že vytvorí pre smrť humánne miesto, kde ľudia môžu umierať dôstojne,“ vysvetlil Schneider myšlienku, ktorá ho vraj prenasleduje už od roku 1996. Samotné múzeum tvrdí, že o umelcovom zámere nič nevie.
Ponúka sa však otázka, kde zoženie človeka, ktorý bude ochotný umrieť na verejnosti? „Musela by to byť osoba, ktorá so mnou bude mať mnoho spoločného, ktorá pochopí moje zámery,“ povedal Schneider. „Všetko sa stane na základe dohovoru s príbuznými. Vzniklo by súkromné prostredie s regulovaným prístupom návštevníkov,“ uistil umelec.
Už teraz vraj však dostáva mnoho urážlivých a čiastočne aj výhražných listov. Jeho plán pohoršil aj miestnych politikov, a to nielen konzervatívnych. Zelení zo Severného Porýnia-Vestfálska označili plán za „pokus o provokáciu a hovorca liberálnej FDP pre kultúru Christoph Waitz hovorí o „zneužití umeleckej slobody“. „Existujú hranice, ktoré sa nesmú prekročiť, ak nechceme spochybniť našu civilizáciu,“ povedal politik.