Historici volajú po kritike Mein Kampf

Za života jeho autora sa Mein Kampf čítal málo, ale vydával často. Od konca druhej svetovej vojny však kniha z dielne nacistického diktátora Adolfa Hitlera spôsobuje bavorskej vláde iba mrzutosti. Spojenci v roku 1946 prenechali totiž práve Mníchovu autorské práva na Hitlerov elaborát, v ktorom svoje svetonázorové, spoločenské a zahraničnopolitické predstavy publikoval v dvoch častiach, v roku 1925 a 1926.

10.06.2008 12:04
Mein Kampf Foto:
Adolf Hitler a jeho Mein Kampf.
debata

Sedemdesiat rokov po smrti führera, v roku 2015, autorské práva Bavorsku vyhasnú. Hoci sa zdá, že je to ďaleko, historici naliehavejšie volajú po kritickej edícii knihy. „Je potrebné, aby konečne vyšlo vedecky komentované, kritické vydanie knihy Mein Kampf,“ uviedol pre Pravdu Bernd Sösemann zo Slobodnej univerzity v Berlíne. Teda pred tým, ako by sa tento „bojový a štvavý spis“, ako hovorí, mohol zneužiť na propagandistické účely. Vyústil by azda zánik autorských práv do situácie, že by si ho po roku 2015 mohol v Nemecku „dotláčať“ každý? Tam sa publikovať ani vydávať nesmie. V antikvariáte sa však dá získať bez problémov, podotýka Süddeutsche Zeitung.

V mnohých iných krajinách Hitlerov Môj boj knižne vyšiel. Krajinské ministerstvo financií v Bavorsku a nemecké ministerstvo zahraničných vecí v Berlíne sa roky márne usilovali vydávanie spisu v zahraničí zastaviť. Vyšiel dokonca v Izraeli.

Prívrženci krajnej pravice v Nemecku však iste nemusia čakať do roku 2015. „Kto mal o Mein Kampf záujem, iste ho už vlastní,“ hovorí jenský historik Manfred Frei. Má však obavy, že jeho „dotláčanie“ by mohli vziať do rúk nesvedomití ľudia.

Mníchovský inštitút pre súčasné dejiny sa už roky usiluje o povolenie na vydanie kritickej edície. Pokusy stroskotávali na bavorskom ministerstve financií, ktoré ho nechcelo vydať – údajne z dôvodu úcty k obetiam holokaustu a ochrany Židov. Argument je síce podľa Uda Wengsta z tohto ústavu dôstojný, ale nesprávny. Izraelskí experti a novinári mu údajne povedali, ako uviedol pre Süddeutsche Zeitung, že „Židia takú ochranu nepotrebujú“.

Wengst si myslí, že odborník na národný socializmus by potreboval na zostavenie vydania s vedeckým komentárom tri roky. Historik Dieter Pohl sa pre Pravdu domnieva, že „táto práca si bude vyžadovať pekelnú námahu“. „Pretože Hitler písal rozvláčne a neprikladal význam overovaniu faktov, bude totiž treba komentovať takmer každý riadok,“ vysvetlil.

Podobný názor má aj Sösemann, podľa ktorého by mal edičný plán pozostávať z ôsmich krokov. V skratke: od zhromaždenia všetkých ručných a typografických „podaní“ od prvého po dosiaľ posledné vydanie spisu až po zostavenie vecného, menného a miestneho registra, zoznamu a vysvetlenia skratiek. „Čas súri,“ upozorňuje Sösemann tých, ktorí tvrdia – ako historik Hans Wehler – že na kritické vydanie stačí niekoľko vedcov a päť mesiacov. Sösemann vie, o čom hovorí: popri iných publikáciách vydal aj kritickú edíciu denníkov Hitlerovho ministra propagandy Josepha Goebbelsa – a odhalil početné nedostatky ich predchádzajúcich vydaní.

debata chyba