Baník už začína cítiť odtrhnutú ruku

Necelých osem mesiacov od úrazu sa tridsaťosemročnému baníkovi Petrovi Bečkeiovi z Veľkého Krtíša vracia cit do pravej ruky. V podzemí mu ju odtrhol pancierový dopravník, lekári mu ju krátko po úraze prišili späť. Bečkei síce celou rukou ešte hýbať nedokáže, no tromi prstami - palcom, ukazovákom a prostredníkom už čiastočne áno. Sám to považuje za veľký pokrok.

20.06.2008 10:26
baník Peter Bečkei Foto: ,
Pred ôsmimi mesiacmi zachránili lekári z Fakultnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach baníkovi Petrovi Bečekeiovi ruku. Dnes už chytí v reštaurácii do ruky rezeň.
debata

„Ruku mi odtrhlo v noci na 1. novembra minulého roku v zápästí. Cit sa mi do nej začal vracať asi pred mesiacom. Dovtedy som v nej necítil vôbec nič,“ hovorí Veľkokrtíšan, ktorý v Bani Dolina odpracoval takmer pätnásť rokov. Dvoma ďalšími prstami nehýbe doteraz, no aj na nich badať pokrok. „Na rozdiel od minulosti už pri ich umývaní cítim, či na ne púšťam studenú, alebo teplú vodu,“ hovorí Bečkei.

Otec dvojročného syna Patrika, ale aj staršieho syna a dcéry z prvého manželstva, má už za sebou štyri náročné operácie. A niekoľko ďalších ho ešte čaká. Všetky vo Fakultnej nemocnici Louisa Pasteura v Košiciach, kde si chlapíka s pevnou vôľou vzali pod patronát.

„Prvú operáciu som absolvoval krátko po úraze, druhú začiatkom tohto roka. Tá prvá bola veľmi komplikovaná a trvala deväť hodín. Počas nej mi lekári prišili ruku naspäť. Keď som sa po operácii prebudil, najskôr som sa na ruku bál pozrieť. Či je odtrhnutá časť naspäť, alebo nie,“ opisuje s odstupom času spomienky.

„Samotní lekári však krátko po operácii brzdili môj optimizmus a hovorili, že najbližších pätnásť dní ukáže, či mi prišitá ruka zostane. Ak by som totiž dostal infekciu, ruka by musela ísť preč. Našťastie sa tak nestalo. Na oddelení intenzívnej starostlivosti som vtedy preležal dva dni, v nemocnici ďalšie takmer štyri týždne,“ sumarizuje prvý pobyt na nemocničnom lôžku. Pri tretej operácii mu lekári voperovali do ruky umelé šľachy. Pri zatiaľ poslednom zákroku pred tromi týždňami mu ich vybrali a nahradili inými. Už skutočnými, ktoré vzali z iných častí Petrovho tela.

Čo sa budúcnosti týka, je Peter Bečkei realistom. Vie, že prišitá ruka už nikdy nebude fungovať ako predtým. Chýba na nej kĺb, a preto je oproti zdravej kratšia asi o desať centimetrov. „Lekári hovoria, že budú veľmi radi, ak v budúcnosti budem vedieť udržať pohár,“ vysvetľuje. V mysli, ale aj v snoch sa často vracia do osudnej nočnej zmeny. Pošmykol sa a spadol na pancierový dopravník. Ten ho niekoľko metrov vliekol so sebou. Pritom mu odtrhol pravú ruku.

Ani v tejto situácii Peter nestratil duchaprítomnosť a sám dokázal dopravník odstaviť. Potom mu pomohli kamaráti. Jedni ratovali Petra, druhí hľadali odtrhnutú časť ruky. Podarilo sa a ruka putovala s Petrom do nemocnice v Košiciach. Baník opisuje, ako sa mu často sníva aj o tom, že sa mu nikdy nič nestalo. Po prebudení precitne do reality.

Bečkei je však vďačný aj za to, že ruku vôbec má. Takto si jeho hendikep ľudia, ktorých stretáva na ulici, ani nevšimnú. Keby ju nemal, bolo by to asi iné. „Snažím sa žiť normálne. Akoby som nemal problém. Písať som sa už naučil ľavou rukou, tú využívam aj v záhradke, kde som už okopával jahody. Keď idem do reštaurácie a objednám si napríklad rezeň, jesť nožnom a vidličkou, samozrejme, nedokážem. Preto ho chytím do ruky a jem tak,“ približuje svoje súčasné dni.

O svojej budúcnosti hovorí, že túži iba po pokojnom rodinnom živote. Veľa času trávi s malým synčekom a veľkou oporou mu je jeho terajšia životná partnerka Zlatica Sujová. Tá stála pri Petrovi v najhoršom a stojí aj teraz. O Petrovom úraze, ktorý zasiahol do života ich rodiny, hovorí s nadhľadom. „Čo nás nezabije, to nás posilní,“ zdôrazňuje. Veď tá osudná noc sa mohla skončiť oveľa tragickejšie.

Facebook X.com debata chyba Newsletter