Poľskí študenti žijú z darov ulice. Dobrovoľne

Cez oceán dorazila do Poľska nová móda života zadarmo. Hlavne medzi študentmi sa vytvára početná skupina ľudí, rezignujúcich na nákupy potravín a ďalších výrobkov. Protestujú proti neustále rastúcej produkcii a konzumu, vedúcich ku vzniku nadmerného množstva odpadu. Snažia sa žiť zadarmo.

25.06.2008 12:34
Odpadková tragédia v Neapole Foto:
Ilustračné foto
debata

„Keď si uvedomíš, koľko dobrých vecí ľudia vyhadzujú, je priam hlúpe ísť do obchodu a zaplatiť za ne,“ vysvetlil študent informatiky z Varšavy Kuba Malczewski. Nový životný štýl praktizuje už rok a pol. Spolu so svojou priateľkou chodí na „lov“ neďaleko námestia Szembeka. Majú spriatelených „dodávateľov“, ktorí im jedlo dávajú, namiesto toto, aby ho vyhodili. Podľa informácií organizácie Greenpeace vyprodukuje priemerný Poliak 300 kilogramov odpadu ročne. To je o 100 kilogramov menej, než priemerný Európan a polovica z toho, čo vyprodukuje Američan. Prieskum sociológa Tima Jonesa ukazuje, že Američania vyhadzujú do koša takmer polovicu svojich nákupov, uvádza týždenník Newsweek. Podľa mnohých je to priveľa. Veľkú časť toho, čo iní považujú za odpad, je možné využiť. Vznikol tak nový životný štýl, ktorý sa z Ameriky v ostatných rokoch šíri do Európy.

V porovnaní s poľskými propagátormi štýlu si ich americkí kolegovia žijú vraj v luxuse. „Neodoprú si losos, ani kaviár. Na miestnych smetiskách je možné nájsť veľké množstvo takýchto špecialít,“ uviedla Agnieszka Kozaková, absolventka dejín umenia. V období doktorandského štúdia v New Yorku sa zúčastnila výprav po smetiskách.

V Poľsku sa vyhadzuje menej gurmánskych špecialít, ako v Spojených štátoch. Ale tu a tam je vraj možné, dovoliť si nejakú extravaganciu. Napríklad jahody s mätou na raňajky, šalát z baklažánu, zeleninovú polievku a dyňový koláč na obed a zapečenú cuketu so šampiňónmi a banánový koktejl na večeru.

Väčšinu ingrediencií možno nájsť na smetiskách pri tržniciach. Na konci týždňa vyhadzujú predajcovia celé hory jedla. Obzvlášť úspešné je hľadanie pri Štadióne desaťročia, čo bola doposiaľ najväčšia tržnica v strednej Európe. Jej sláva sa však chýli ku koncu, štadión má po rokoch znova slúžiť športu.

Nedá sa síce zjesť všetko, ale zástancovia žitia zadarmo zastávajú názor, že by nič nemalo zostať nevyužité. „Raz sme priniesli domov 20 baklažánov. Urobili sme ich na všetky možné spôsoby a rozdali známym, zvyšok sme zmrazili na zimu. Vtedy je totiž omnoho ťažšie naraziť na čerstvú zeleninu,“ uviedla študentka varšavskej univerzity Marta Galecká.

Žiť zadarmo neznamená iba nekupovať potraviny. Takmer všetok nábytok v byte Pawla Wlodarczyka, dvadsaťjedenročného študenta orientalistiky z Varšavy, je zo smetísk a skládok, alebo pochádza od ľudí, ktorí ho už nechceli. „Je síce pravda, že mám mišmaš štýlov, pretože fialové poťahované kreslo stojí vedľa lavice tesanej z hrubého dreva, ale nič mi nechýba,“ povedal. Občas sa vedľa popolníc dajú nájsť skutočné poklady – komody z tridsiatych rokov, oblečenie zo 60. rokov, ktoré sa vracia do módy, alebo gramofónové platne s unikátnymi nahrávkami. „Človek musí mať na také veci čuch a vedieť, kde hľadať. Často sa pod zaprášenou škatuľou skrýva kúsok pre fajnšmekrov,“ dodal Wlodarczyk.

Facebook X.com debata chyba Newsletter