Tunguzský meteorit, ktorý explodoval nad Sibírou, je najznámejšou kolíziou. Od udalosti, ktorá si iba vďaka štasnej náhode zrejme nevyžiadali ľudské obete, uplynie 30. júna už 100 rokov a stále nad ňou „visí“ veľa otáznikov.
Mimoriadne silný výbuch telesa zaznel 30. júna 1908 nad prakticky neobývanou časťou tajgy pri sibírskej rieke Podkamennaja Tunguska v Krasnojarskej oblasti. Príčina explózie sa najčastejšie pripisuje pádu meteoritu a jeho výbuch vo výške asi päť až desať kilometrov nad zemským povrchom.
Explózia, ktorá zhruba na 2000 kilometroch štvorcových vyvrátila a polámala okolo 60 miliónov stromov a bolo ju počuť do vzdialenosti 1000 kilometrov. Zaznamenali ju stanice, ktoré sledujú zemetrasenia na celom svete.
Tlaková vlna vytvorená v ovzduší dva razy obletela celú zemeguľu. Niekoľko nasledujúcich nocí bola potom nočná obloha aj v Európe údajne zvláštne svetlá a javy podobné polárnej žiare mohli pozorovať aj obyvatelia strednej Európy.
Čo nad Sibírou skutočne explodovalo, nie je dodnes úplne objasnené. Väčšina astronómov sa delí na prívržencov meteoritov alebo kométy. V roku 1978 napríklad slovenský astronóm Ľubor Kresák prišiel s myšlienkou, že tým telesom bol kus Enckeovej kométy. Z času na čas sa ale objavia aj exotickejšie hypotézy. Ako napríklad výbuch plynu, miniatúrna čierna diera, kus antihmoty či guľový blesk. Záhadológovia hovoria o havárii kozmickej lode či laserovým paprskom zo súhvezdia labuť.
Zástancovia meteoritu majú najväčší problém s tým, že sa nenašli kúsky telies ani kráter. Na miesto katastrofy dorazila ako prvá expedícia vedená Leonidom Kulikom až v roku 1927. Ale ani im, ani ich početným nasledovníkom, sa doposiaľ nepodarilo dokázať nič, čo by svedčilo o dopade kozmického telesa na Zem.
V roku 2007 síce taliansky vedec Lucas Gasperini oznámil, že objavil jazero (Čeko), ktoré môže byť hĺadaným kráterom vyhlbené dopadom kozmického telesa, hypotéza sa zatiaľ ešte nepotvrdila. Priaznivci meteoritu preto tvrdia, že nad Sibírou preletel chondrid, kamenný meteorit s krehkejšou štruktúrou. Preto sa z neho, na rozdiel od meteoritu, ktoré sú zo železa a z niklu, nenašli trosky ani kráter.
Istota ale nepanuje ani v udaní veľkosti telesa, ktoré nad tajgou explodovalo. Podľa rozsahu škôd vedci najčastejšie predpokladajú, že meteorit meral v priemere asi 50 metrov a silu jeho explózie odhadovali na desať až 20 magaton TNT- teda asi tisíckrát silnejší než hirošimská atómová bomba.
Podľa simulácií, ktoré minulý rok vytvoril americký fyzik Mark Boslough, mohol ale takúto skazu spôsobiť meteorit s priemerom asi 30 metrov. Táto hypotéza je značne znepokojujúca. Naznačuje, že skazu tak obrovských rozmerov môžu spôsobiť aj pomerne malé telesá, ktorých je v slenečnej sústave množstvo. Vedci ich však nedokážu včas spozorovať. V minulosti sa ale Zem stretla aj s mnohými hmotnejšími telesami, ktoré explodovali nad Sibírou. Dokazujú to početné krátery na jej povrchu.