Už na začiatku súťaže, do ktorej sa prihlásilo 24 tatranských nosičov, sa Maličký ukázal ako jeden z favoritov. „Vybehol na trať tak, akoby ani nemal na chrbte sto kíl,“ neveriacky krútil hlavou chatár z Rainerovej chaty Peter Petras. Maličký nosí zásoby na Téryho chatu už päť rokov. Petras je jedným z organizátorov pretekov a na svojej chate má aj malé nosičské múzeum. „Nosenie je pre Vysoké Tatry typické a jedinečné. Už ani v Alpách nestretnú turisti nosičov,“ hovorí Petras. Podľa neho vynáška na chaty nie je prácou, ale poslaním. „Keď pozerám na dnešnú účasť, nemám obavy. Nosenie v Tatrách nevymiera, naopak, má stále nových mladých pokračovateľov,“ dodáva. Práve začiatok letnej sezóny je obdobím, keď najmä mladí horolezci začínajú s nosením. „Spravidla ak vydržia prvé dva týždne, tak už s nosením neprestanú,“ dodáva.
Edo „Kuro“ Lipták, ktorý bol tradičným víťazom v posledných rokoch, sa tohto roku musel uspokojiť s druhým miestom. „Mal som menej tréningu,“ priznal po pretekoch. Trať, ktorá bežnému turistovi zaberie niečo viac ako hodinu, vyšliapal so stokilovým nákladom za trištvrte hodiny.
Na Zamkovského chate bol po pretekoch poriadne veselo. Nechýbal tradičný Šerpa band, ktorý si už niekoľko rokov hudobné nástroje na koncerty vynáša na chaty sám. Nosiči si opäť pripomenuli aj pamiatku svojho kolegu Juraja Petránskeho. Nosičská stovka je jeho memoriálom. Petránsky nosieval zásoby na Téryho chatu. Pred ôsmimi rokmi zahynul v lavíne.
