„Necítim žiadne puto s Ruskom,“ hovorí Helena Megabišviliová medzi poličkami univerzitnej knižnice s knihami Marka Twaina, Jamesa Joyca a Charlesa Dickensa. „Kedysi zoznamovalo Gruzínsko s európskymi myšlienkami Rusko. Teraz však máme priamy prístup.“
Tisíce študentov po celom bývalom Sovietskom zväze sa obracajú chrbtom k ruštine, aby sa pustili do angličtiny. „Naši študenti chcú skôr do európskeho spoločenstva, než zostať v spoločenstve s Ruskom,“ povedal Anatolij Burban z kyjevskej akadémie. Prednáša sa tam už len v ukrajinčine a angličtine. I na poprednej súkromnej vysokej škole v Baku sa učí prevažne v angličtine. Latinku a testy podľa západných noriem ponúkajú i ďalšie univerzity v Tbilisi či Biškeku.
„Ruština sa z Gruzínska vytráca od roku 1992,“ hovorí profesor Charles Fairbanks z Washingtonu. V Tbilisi prednáša šesť mesiacov v roku. „Už len tretina študentov dokáže čítať po rusky. Väčšina hovorí plynule po anglicky.“ dodáva.
Mnoho pozorovateľov na Západe (a v Moskve) si všíma vzmáhajúcu sa silu Ruska. Vďaka prílivu peňazí z ropy zase ukazuje svoju silu. Ale, ako upozorňuje gruzínsky prezident Michail Saakašvili, za siláckou maskou sa skrýva hlbšia slabosť. „Rusko prehralo "mäkkú“ vojnu," tvrdí Saakašvili. Jeho vláda zaplatila tisícke študentov školné na špičkových západných univerzitách a naverbovala tri stovky amerických a európskych učiteľov, aby učili na polovičný úväzok v Gruzínsku.
Výraz „mäkká sila“ zaviedol harvardský profesor Joseph Nye, aby tak vyjadril príťažlivosť určitej civilizácie a kultúry. Rusko, ktoré sa pustilo do malicherných sporov s Ukrajinou, Estónskom a Gruzínskom, si týmto sekírovaním ničí dôveru i „mäkkú silu“ v iných krajinách.
Ukrajinské deti stále počúvajú ruské pesničky a sledujú ruské filmy. Asi tri milióny Ukrajincov v Rusku pracuje. Januárový prieskum ukázal, že 64 percent Ukrajincov by hlasovalo za vstup do Európskej únie. Podpora proruského tábora sa neustále zmenšuje.
Pre Rusko predstavuje tento zostup v kultúrnom zápase vyhrotený politický problém. Veľa Rusov považuje zmeny za súčasť kultúrneho boja vedeného Európou a protiruskými vodcami v bývalých sovietskych republikách. „Odkopávajú nás z politických dôvodov. Nech skúšame čokoľvek, susedné štáty majú protiruskú politiku,“ tvrdí Alexander Chomenko, ktorý riadi kultúrne programy zahraničných stredísk vytváraných ruskou diplomaciou.
Nová ruská stratégia spočíva v budovaní proruských skupín v postsovietskych spoločnostiach, tvrdí sofijský expert Ivan Krastev. Vlani založil Kremľ fond Ruský svet. Jeho úlohou je ročne prerozdeľovať 22 miliónov dolárov (skoro 440 miliónov korún) medzi obrancami ruštiny. Riadi ho veterán medzi kremeľskými poradcami Vjačeslav Nikonov. Podľa neho nie je záujem o ruštinu vo svete zďaleka mŕtvy. Do konca tohto roku plánuje otvoriť až 15 centier na podporu ruštiny v postsovietskych a západných krajinách.
Ruština patrí medzi sedem najpoužívanejších jazykov v Európskej únii. Podľa nedávnej správy švédskych výskumníkov sa však proti Rusku obracajú dokonca i ruské menšiny v EÚ.
Pre mladých ľudí je geopolitika menej dôležitá, ako vlastná možnosť budúceho uplatnenia. „Naša generácia potrebuje angličtinu, ktorá je univerzálnym jazykom,“ povedala sedemnásťročná Gruzínka Tomuna Gamkredzeová. „Veľmi rada by som raz hovorila po rusky, pretože, či chceme či nechceme, Rusko zostane naším susedom,“ dodala.