Aj šťastie má hranicu

Na to, ako šťastný sa cítime, majú konkrétne životné udalosti vplyv iba krátkodobo. Dospelí ľudia majú akúsi osobnú úroveň pocitu šťastia a k nej sa vracajú ako po radostných, tak po tragických zážitkoch. Dlhodobo tento termostat šťastia narúša iba nezamestnanosť. Vyplýva to z prieskumu, o ktorom informoval časopis Economic Journal.

16.07.2008 14:30
leto - láska - známosť - romantika - sex - pláž Foto:
Ilustračné foto
debata

V rámci výskumu sledovali britskí, americkí a francúzski ekonómovia 20 rokov niekoľko stoviek občanov Nemecka. Nálada dobrovoľníkov sa takmer bez výnimky síce po traumatizujúcich zážitkoch zhoršila, ale postupne sa vrátila znovu k pôvodnému stavu.
Francois Moscovici z konzultačnej firmy White Water Strategies to prirovnal ku gume, ktorú síce môžeme natiahnuť, ale ktorá sa veľmi rýchlo zmrští zase na pôvodnú dĺžku.

Výskum sa týkal ľudských adaptačných schopností na traumatizujúce aj pozitívne zážitky. Dobrovoľníci, ktoré do neho boli zapojení, mali na začiatku štúdie 18 až 60 rokov. Dvadsať rokov boli priebežne opytovaní na to, ako šťastní sa cítia a aké udalosti prežili.

Vedci chceli stanoviť vzťah medzi určitým typom zážitkov a zmenou celkového pocitu spokojnosti. Zistili, že iba nezamestnanosť dokázala tento pocit ovplyvniť dlhodobejšie, a to aj na čas päť rokov od chvíle, kedy dotyčný získal prácu.

Na traumách  ako ovdovenie alebo rozvod sa nálada zhoršila iba krátkodobo. Po šťastných chvíľach, ku ktorým veci zaradili uzatvorenie manželstva a narodenie dieťaťa, sa vraj pocit šťastia vrátil na pôvodnú úroveň do dvoch rokov.

Yannis Georgellis z britskej Brunelovej univerzity sa vyjadril, že stále platí staré príslovie o čase, ktorý hojí rany. „Potvrdzujú sa závery iných štúdií, podľa ktorých sa človek dokáže veľmi rýchlo spamätať aj po negatívnych udalostiach – existujú záznamy o ľuďoch, ktorí sa už niekoľko rokov po ochrnutí cítia rovnako šťastne ako tí zdraví. Rovnako sú známe prípady výhercov v lotérii, ktorí po určitom čase nie sú o nič šťastnejší ako pred výhrou,“ konštatoval Georgellis.

debata chyba