Leto láka domov zhavranené deti

Ak sa ti prestáva páčiť v cudzine a nevieš, čo so sebou, choď si na Slovensko zregulovať kapustu (osviežiť hlavu). Takto poradil synovi, ktorý od roku 1989 žije v Amerike a na internete vystupuje pod menom Asterix, jeho starnúci otec. A syn sa raz ročne alebo za dva roky vyberá do starej vlasti.

24.07.2008 08:09
Vysoké Tatry Foto: ,
Ilustračné foto
debata

Do krajiny pod Tatrami sa na letnú dovolenku zlietajú tisícky zhavranených synov i dcér zo všetkých kútov sveta. O svojich dojmoch potom živo debatujú na krajanských webových stránkach.

Stačí kliknúť na www.usaboard.sk/forum a vyhľadať stránku, kde si krajania vymieňajú skúsenosti z poslednej dovolenky na Slovensku.

„Najradšej som, keď už je po všetkom a odlietam späť do USA,“ zdôveruje sa účastník debaty zvaný Vršo. „Miesto toho, aby si tam načerpal energiu, strácaš ju. Najhoršie je, keď sa ľudia okolo teba začnú sťažovať, ako je im zle.“ A preto: „Ak si chceš oddýchnuť, tak rozhodne nie na Slovensku.“ Navyše: „Havajské ostrovy ťa vyjdú lacnejšie.“

Jedni s Vršom súhlasia, ďalší nie. Pre Atlasa je Slovensko krása: „Je tam všetko, čo život vyžaduje, tvrdá krajina, kde skoro nič nefunguje, ale zrazu natrafíte na ľudí, čo pre vás nezištne urobia toľko, čo tu neurobia nikdy!“

Jano mal spočiatku podobné pocity ako Vršo, tiež sa z každej dovolenky vracal rýchlo späť do Spojených štátov, zlom nastal v roku 2000. „Odvtedy chodím na Slovensko zhruba každý rok, naučil som sa ho vnímať také, aké je, s jeho plusmi i mínusmi. A musím povedať, že tie plusy o hodne prevažujú.“ Okrem toho si vraj po každej návšteve začína oveľa viac vážiť blahobyt, komfort, ktorý mu poskytuje Amerika.

Mnohí si zvykli inde a nevrátia sa

Ani Úrad Slovákov žijúcich v zahraničí nemá prehľad o tom, koľko ich každoročne prichádza navštíviť vlasť svojich predkov. Vie sa, že vo svete žije okolo 2,2 milióna ľudí, ktorí sa hlásia k slovenským koreňom.

Len po auguste 1968 sa rozhodlo zostať v emigrácii viac ako 20-tisíc Slovákov. Neskôr ich nasledovali ďalšie tisíce. V hostiteľských krajinách sa im zďaleka nevodilo rovnako, mnohí sa však tvrdou prácou presadili a dnes patria medzi kultúrnu elitu.

Očakávalo sa, že mnohí Slováci z poslednej emigračnej vlny sa po roku 1989 vrátia do vlasti. Čas potvrdil tieto predpoklady iba čiastočne. „Po dvadsiatich rokoch sa už ťažko vracia, človek si zvykne na novú vlasť, zariadi si tam existenciu a potom príde moment, keď už nemá tú istotu, že rozumie všetkému, čo sa na Slovensku deje,“ vysvetľuje profesor Alexander Rosa, ktorý patrí medzi špičku matematikov v súčasnej Kanade. V starej vlasti však rád trávi letnú dovolenku.

Anna Čižniarová z úradu pre zahraničných Slovákov nevie posúdiť, koľkí sa chcú vrátiť natrvalo. Stúpa však počet žiadostí o udelenie osvedčenia (bývalého preukazu) zahraničného Slováka. Za dva roky ich úrad vydal vyše 2 250. „A to znamená, že si na Slovensku zariaďujú trvalejší pobyt, aby tu mohli podnikať alebo sa zamestnať,“ predpokladá Čižniarová.

Ale ak si niektorí krajania predstavovali, že im osvedčenie umožní zakúpiť si počas dovolenky na Slovensku pobyt v kúpeľoch alebo ubytovanie v tunajších hoteloch so zľavou, musia byť sklamaní. „Podobné praktiky sú neprípustné, odkedy u nás prestali platiť duálne ceny,“ pripomína Pavol Kašuba zo zväzu hotelov a reštaurácií.

Sťahulákovci sú na štyroch svetadieloch

Odhaduje sa, že v posledných desiatich rokoch odišlo pracovať do zahraničia okolo 350-tisíc Slovákov. Niektorí sa po čase vracajú domov, iní sa však v cudzine poženia, povydávajú, pozakladajú si tam rodiny a zostanú natrvalo.

Bratislavčanka Lucina sa vrátila a na portáli USAboard opísala svoje prvé dojmy. „Ohúrila“ ju najmä arogancia úradníkov a ceny v obchodoch. Ďalšia účastníčka debaty pod menom Maryjane má však opačnú skúsenosť: „Na úradoch som za tri hodiny vybavila občiansky, vodičský i pas. Áno, ceny sú vyššie, ale porovnateľné.“ I jej sa veľa vecí doma nepáči, ale vraj to nemá význam rozoberať. „Nech je tu ako je, je to naša krajina, kde sme sa narodili,“ pripomína. Váhajúcim odporúča vrátiť sa.

V Komjaticiach pri Nitre žije dôchodkyňa Magdaléna Sťahuláková. Z jej štyroch detí tri žijú v zahraničí, pričom veľmi vzdialenom. Syn Marián v Kanade, dcéra Katka v Austrálii a najmladšia Magdaléna v Šanghaji. Tá pracuje ako manažérka jednej nadnárodnej spoločnosti a domov sa dostane častejšie ako jej súrodenci.

„Kým Katkin syn nebol ešte školák, celá naša rodina sa stretávala u nás v lete, teraz to vychádza na Vianoce, vtedy majú školy u protinožcov letné prázdniny,“ rozpráva matka.

Mariána to ťahá domov, hoci má vo Vancouvri už vlastnú rodinu, v Komjaticiach je aj trikrát do roka. Všetkých súrodencov denne zbližuje internet. Rodičom však telefonujú. „Aj dvakrát do týždňa im zreferujem, čo sa v dedine i na Slovensku udialo,“ dodáva pani Sťahuláková.

debata chyba