Tento muž je jediným žijúcim členom anarchistickej Durrutiho kolóny. Tá potrápila frankistické jednotky v Madride počas občianskej vojny v Španielsku, uvádza BBC. Vojna krajinu decimovala v rokoch 1936 až 1939. V bolívijskej džungli potom Barón založil anarchistickú kolóniu.
Osemdesiatsedemročný Barón nosí silné tmavé okuliare, lebo si musí starostlivo chrániť zrak. Pred deviatimi rokmi vypil šálku otrávenej kávy. Bol to posledný z viac než stovky pokusov zabiť ho. Zavraždiť sa ho pokúsili už v Paríži, kam sa presťahoval v roku 1945 po piatich rokoch strávených v nacistickom koncentračnom tábore Mauthausen. Pokoj od vrahov nenašiel ani v Bolívii, ktorá as stala jeho domovom na začiatku 50. rokov.
„Španielska tlač stále zamlčiava situáciu, že katolícka cirkev mala podiel na smrti dvoch miliónov republikánov. A nie jedného, ako tvrdí,“ povedal. „Povedal som Himmlerovi pri jeho návšteve mauthausenovského lomu 27. apríla 1941, že nacisti tvoria s cirkvou skvelý pár. Odpovedal mi, že mám pravdu. Ale po vojne som videl všetkých kardinálov na čele s pápežom, ako sa tam prechádzajú a ukazujú na komín krematória.“
Na stene jeho domu visí fotografia. Zachytáva Baróna v koncentračnom tábore. Hneď vedľa je modrý trojuholník s číslom 3422 a písmenom S. To označovalo väzňov bez štátneho občianstva (staatenlos).
„Španielsko ma oň pripravilo, keď som prišiel do Mauthausenu. Chceli, aby nás nacisti v tichosti vyhladili. Španielska vláda mi ponúka navrátenie občianstva. Prečo by som však mal chcieť niečo, čo mne a 150 000 ďalším ukradli?“ povedal rozhorčene. Do Bolívie prišiel na odporúčanie svojho francúzskeho priateľa, anarchistického spisovateľa Gastona Levala. „Požiadal som ho, aby našiel riedko osídlené miesto, bez vymožeností ako voda a elektrina, kde ľudia žijú ako pred sto rokmi. Pretože kde je civilizácia, tam nájdete kňazov.“
Keď dorazil na miesto, žilo tam asi 400 ľudí. Väčšinou to boli indiáni kmeňa Guaraní a jeden nemecký kňaz. „On bol ťažký oriešok na rozlúsknutie. Dozvedel sa o mojom príchode a každému povedal, že som bol kriminálnik. Všetci utekali a prežehnali sa, keď ma stretli. Ale po dvoch mesiacoch som začal hovoriť a oni zistili, že som bol dobrý človek. Obrátilo sa to teda proti nemu.“
Keďže ho kňaz neustále sledoval, po pár rokoch sa rozhodol dedinu opustit a založiť anarchistický miništát uprostred džungle. Vybral si miesto, vzdialené asi 60 kilometrov od San Buenaventura. Odišla s ním i jeho bolívijská manželka, ktorá má teraz 71 rokov.
Mali ťažký život. Pred pár rokmi prišiel Barón pri love na jaguára o pravú ruku. Prvých päť rokov, kým sa im narodili deti, žili osamote. Neskôr sa k nim pridala skupina asi 30 nomádskych indiánov. Rozhodli sa zostať a žiť len z toho, čo ulovia a chytia. Vzdali sa aj peňazí. „Užívali sme si absolútnu slobodu. Nikto nás o nič nežiadal. Nikto nám nehovoril, čo máme, alebo nemáme robiť,“ spomínal.
Nakoniec sa kvôli zdravotným dôvodom presťahovali späť do dediny. A aj preto, aby boli v blízkosti svojich detí. Žijú so štyridsaťsedemročnou dcérou. Zdieľajú niekoľko jednoduchých miestností s tromi kubánskymi lekármi. Doktori sú súčasťou kontingentu, ktorý vyslali do Bolívie, aby tu poskytoval zdravotnú starostlivosť.
