„Nájdenie niekoho po toľkých rokoch je dosť nezvyčajné, to však len dokazuje, že niečo také je možné,“ povedal pre agentúru AFP fínsky vyšetrovateľ Jukka Kaski.
V máji 1997 Bouteldjanovú a jej otca videli v Británii, krátko na to však polícia stratila ich stopu. Fínski vyšetrovatelia a ministerstvo zahraničných vecí boli s rodinou jej otca v sporadickom kontakte, rovnako ako medzinárodné organizácie zaoberajúce sa hľadaním nezvestných detí. Polícia preverovala podozrenia, že by sa dievča mohlo nachádzať v Británii, Francúzsku, Kanade, Spojených štátoch, Mexiku, Alžírsku, Tunisku a na Tahiti. V roku 1996, teda po tom, ako Bouteldjanová dosiahla vek 18 rokov, kontaktovala svoju matku a dva roky s ňou udržiavala písomný kontakt prostredníctvom e-mailu. Napokon súhlasila so stretnutím v júli v Luxembursku.
Mladá žena však nechcela povedať polícii nič o jej zmiznutí, ani o tom, kde sa zdržiavala posledných 11 rokov. „Nechcela nám povedať, čo sa stalo,“ vyhlásil Kaski a povedal, že Bouteldjanová sa pred policajtmi správala podozrivo. „Voči svojej matke bola veľmi chladná,“ dodal. Bouteldjanová hovorila na stretnutí po anglicky, keďže fínčinu zabudla.