Sobinovská vystriedala na tróne dlhovekosti svoju o pol roka skôr narodenú rodáčku z Nálepkova Margitu Oravcovú, ktorá zomrela vo februári. O tri roky menej má ďalšia Nálepkovčanka Ema Mesznerová, ktorá žije v prešovskom domove dôchodcov. „Asi je tu dobrý vzduch a žijeme skromne, jednoducho,“ vysvetľuje tajomstvo vysokého veku toľkých ľudí z tejto spišskej dediny Anna Bobáková, pracovníčka tunajšieho obecného úradu.
Pani Sobinovská to vidí podobne. Podľa nej sú elixírom dlhovekosti najmä zemiaky a mlieko. „Toto jedlo mám stále najradšej.“ V spoločnej domácnosti žije so svojou dcérou, ktorá má už 79 rokov. Manžel bol baník a zomrel pred 29 rokmi, ona však celý život pracovala na poli.
Kto má 100 rokov a viac
//134 Slovákov je viac ako storočných
4-krát viac spomedzi storočných je žien ako mužov
107 rokov má najstaršia Slovenka Amália Sobinovská 10-tisíc je dôchodcov, ktorí dosiahli 90 rokov//
Pani Oravcová prežila posledné roky života na Orave v kruhu svojej rodiny. Vychovala syna a dve dcéry, tešila sa z piatich vnúčat, štrnástich pravnúčat a siedmich prapravnúčat. „Ešte si ja pohár vínka vypijem,“ zanôtila vlani na oslave svojich 106. narodenín. Vzorom jej vraj bola o päť rokov mladšia Vilma Jamnická, ktorá má pohreb zajtra.
„Evidujeme 134 storočných občanov, poberateľov dôchodku, z toho 105 žien a 29 mužov,“ informuje Lýdia Výborná zo Sociálnej poisťovne. Pred piatimi rokmi bolo takýchto „starodôchodcov“ takmer o štvrtinu menej – 108. Muži však aj vtedy boli vo výraznej menšine.
Známy vodohospodár Peter Danišovič z Bratislavy oslávil v júni 101 rokov. Recept na dlhovekosť považuje „otec Gabčíkova“ za nezmysel. Od detstva ho trápilo srdce, na gymnáziu dostal z nepravidelnej stravy žalúdočné vredy. Má za sebou niekoľko zápalov pľúc, problémy s pankreasom a – žije. „Chcel by som ešte pripraviť pamäti, ale čoraz slabšie vidím a ťažko sa mi píše,“ posťažoval sa včera.
Dlhovekosť má Danišovič v rodine. Jeho matka sa dožila 94 rokov. „Sto rokov však neprekročil nikto z príbuzných ani priateľov,“ dodáva projektant vodných diel.
Podľa odborníkov sú genetické predpoklady síce dôležité, ale podstatný je spôsob života. „Ak sa budeme starať o svoje zdravie, môžeme sa dožiť pekného veku,“ tvrdí viceprezident slovenskej geriatrickej spoločnosti Štefan Koval. Za dlhovekosť označuje vek nad 90 rokov.
Vlani vyplácala Slovenská poisťovňa 9 971 dôchodkov priznaných pred rokom 1976. To by mohol byť najpresnejší údaj o počte dlhovekých ľudí na Slovensku.
Ako sa dožiť stovky
//- najmä vo vyššom veku je dôležitá striedma strava s dostatkom vitamínov a bielkovín
– neprejedať sa, každý kilogram nadváhy skracuje život o 2 percentá
– recepty na dlhovekosť obsahujú aj pohárik slivovice či 3 deci červeného vína denne
– fajčenie urýchľuje procesy starnutia, obmedziť by sa mal príjem koncentrovaných cukrov ako dezertov, džúsov, nápojov s vysokým obsahom cukru
– nevyhnutný je dostatok pohybu na čerstvom vzduchu, aspoň 30 minút chôdze denne
– vyhýbať sa zbytočným konfliktom a stresom, naučiť sa ich zvládať a mať pod kontrolou
– mozog vám bude slúžiť až do vysokého veku, ak ho nenecháte zaháľať
– život predlžujú koníčky, záľuby, častý styk s rodinou, priateľmi a známymi
– ľudia, ktorí majú šťastné manželstvo, žijú dlhšie ako slobodní//
„Nikto by nemal umierať, pokiaľ nemá viac ako sto rokov, dovtedy je každá smrť predčasná,“ vyhlásil bývalý predseda americkej geriatrickej spoločnosti Walter M. Bortz. Predpokladá to však správnu životosprávu, obmedziť na minimum také zlozvyky, ako je fajčenie či alkoholizmus, zvládať stresové situácie bez väčších následkov na zdravie.
Podľa historických záznamov sa mal rekordného veku na Slovensku dožiť istý Peter Čartna z Valašskej Belej ešte v 18. storočí. Zomrel údajne ako 185-ročný. A Ján Drúzgala z Veľkého Rovného, ktorý žil o niečo neskôr, vraj zomrel ako 120-ročný. Koval však týmto údajom neverí. „Záznamy vo vtedajších matrikách trpeli značnou nepresnosťou,“ hovorí.