Ľudí po deväťdesiatke pribúda podľa štatistík aj na Slovensku. Čím si to vysvetľujete?
Celkovým rastom životnej úrovne a rozvojom zdravotnej starostlivosti. Vediem kliniku geriatrie a gerontológie, môžem teda potvrdiť, že mnohí pacienti vo vysokom veku k nám prichádzajú na invalidných vozíkoch. A odchádzajú na vlastných nohách, aby ďalej aktívne žili.
Je to vec genetiky, že sa niekto dožije stovky? Platí, ľudovo povedané, že taký človek má lepší korienok?
Nemyslím si to. Moja teta nedávno zomrela vo veku 92 rokov. Jej rodičia však žili oveľa kratšie. Teta akoby žila aj za nich. Tvrdím, že všetci sme vybavení tak, aby sme sa dožili 120 rokov. To stojí, nakoniec, aj v Biblii. Na to máme genetické predpoklady. Závisí od nás, ako tieto dispozície využijeme, ako svoj život prežijeme.
Čiže rozhodujúci je spôsob života?
Práca človeka nezabíja, ale určitý spôsob života áno. Ešte ani jeden obézny človek sa nedožil deväťdesiatky. A veľký lakomec takisto. Zdravý štýl života si žiada viac striedmosti a skromnosti. Povedzte, načo toľko jesť človeku, ktorý ťažko nepracuje? Veľa tiež závisí od povahových vlastností. Či sa človek dokáže povzniesť nad niektoré problémy, alebo, naopak, utopí sa v nich. Vysokého veku sa dožije skôr ten, ktorý sa zbytočne nerozčuľuje a nestresuje.
A čo pitie alkoholu?
Jeden štamprlík ostrého alebo koňačika nezaškodí. Zlepšuje trávenie a lepšie prekrvuje.
Z Nálepkova pochádza niekoľko najstarších slovenských žien. Je to len náhoda?
Nemusí byť. Na Slovensku sú lokality, napríklad v Zemplíne, kde sa nedá očakávať, žeby sa tam človek dožil vysokého veku. A, naopak, dlhodobé pozorovania ukazujú, že horské prostredie žičí dlhovekosti.
Ako sa teda dožiť sto rokov?
Nebohá Vilma Jamnická ukázala ako. Mala ťažký život, stačí spomenúť rozvod. Iná na jej mieste by sa bola utrápila, upadla do depresií. Ona však na životného partnera ani potom nezanevrela, išla ďalej, mala svoje záľuby a koníčka, ktoré ju udržiavali pri aktívnom živote. Duševná rovnováha a duševná hygiena sú podstatné.
Platí, že príroda zvykne odpočívať a že deti dlhovekých rodičov žijú spravidla kratšie?
Moje pozorovania to potvrdzujú. Zrejme však platí aj opačná zákonitosť. Ak rodičia žili krátko, deti sa zvyčajne dožívajú vyššieho veku.
Čo je najväčším problémom storočných ľudí?
Čoraz viac sa prehlbujúca samota. Čím dlhšie žiješ, tým viac akoby si rodine a známym prekážal. V našej spoločnosti je málo úcty k dlhovekosti. Len keď je okrúhle jubileum, ukážu storočného v kruhu šťastnej rodiny. Celý rok však jubilanta obklopuje ticho.
Ale treba si niekoho vážiť len preto, že sa dožil stovky? Prečo?
Lebo je to, ako vystúpiť na Mount Everest alebo získať zlatú olympijskú medailu. Dosiahnu to iba vybraní jednotlivci. A vôbec nie náhodou. Aj tento výstup predpokladá určité schopnosti. A umenie žiť. Pýtali ste sa, čo sú najväčšie problémy ľudí v pokročilom veku. Na starého človeka číha množstvo nástrah a úskalí. Napríklad riziko pádu. Nezabúdajme, že to už je krehký organizmus a že každý taký úraz sa môže skončiť tragicky. Napokon väčšina týchto ľudí zomiera náhle.