„Tých ľudí som vôbec nepoznala. Aj sami sa určite len náhodne zoskupili v uliciach, veď boli prázdniny. Stmelila ich atmosféra, tie dni akoby všetkých zblížili,“ spomína po rokoch Marta Danielová, ktorá rozhlasovej práci zostala verná viac-menej celý profesionálny život. Stará fotka ju aj s mikrofónom zachytila ako osemnásťročnú, keď krátko predtým zmaturovala na jedenásťročenke vo Zvolene. Ešte pod menom Speváková len začiatkom ,,toho" augusta nastúpila ako redaktorská elévka na Zochovu ulicu, kde mal vtedy bratislavský rozhlas hlavné sídlo.
„Práve v osudnú stredu 21. augusta som mala premiérovo vysielať Dobré ráno. Pod vplyvom udalostí však vedenie reláciu zrušilo. A mňa starší kolegovia vyslali do ulíc. Robiť živé reportážne zábery z toho, čo sa deje,“ hovorí o tom, ako sa ocitla na čele sprievodu.
Pamätá si, že v ten augustový deň aj v rozhlase odštartovalo „antisovietske“ vysielanie.
Foto: archív
Zelenú mali materiály prinesené priamo z terénu. „Jedným z nich bol aj môj príspevok, nahratý s mladými ľuďmi na fotografii,“ spomína. Jeho atmosféra zodpovedala situácii, do ktorej sa občania vtedy ráno prebudili. Nedokázali stráviť, že od večera do rána sa z priateľov stali okupanti. Otvorene prejavovali nespokojnosť so vstupom spojeneckých vojsk a s narušením suverenity štátu. Alexander Dubček bol pre nich politikom číslo jeden.
Marta Danielová by dnes veľmi rada zistila, ako sa ďalej vyvíjali osudy mladých z fotografie. „Na osmelenie“ pridáva ten svoj. Na Zochovej a neskôr aj v pyramíde na Mýtnej ulici okúsila asi všetky pracovné zaradenia. Z pozície redaktorky cez moderátorku, hlavného sekretára, dramaturga a vedúcej redakcie Kontakty sa prepracovala až na zástupkyňu šéfredaktora spravodajstva. Vlani v januári však v rámci zmien musela zo Slovenského rozhlasu odísť. S ňou zmizli z éteru aj také poslucháčsky vychytené relácie ako Nočné dialógy či Živé slová, ktoré mohli teraz v októbri sláviť šesťdesiatiny. „Dnes takisto jestvujú spôsoby, ako sa zbaviť ľudí, s ktorými nie sú pracovné problémy, iba si veľa pamätajú…“ uzatvára s trpkým úsmevom.