21. augusta 1968 vraví žena mužovi:
– Vstávaj, starý, sme obsadení!
– Hlúposť. To by Rusi nikdy nedovolili.
Na pútači mníchovskej cestovnej kancelárie visí veľký plagát s nápisom: Navštívte Sovietsky zväz.
Československý emigrant tam dopísal: Vždy lepšie, ako keď on navštívi vás.
A to si hovoríte kultúrny národ? – rozčuľoval sa veliteľ okupačných vojsk na bratislavskom magistráte v auguste 1968. – Také veľké mesto a ani jedna odvšivovacia stanica!
Dvaja Rusi vošli v Bratislave do verejného záchodu, v ktorom boli vykachličkované steny.
– To je krásny záchod! Taký iste nemajú ani v Kremli, – obzeral sa okolo seba prvý.
– Ja viem ešte o krajšom, – povedal druhý. – Tu v Bratislave mám známych a oni majú záchod zlatý.
Prvý nechcel veriť, tak sa pobrali k tým známym. Na zvonenie im otvoril päťročný chlapec a keď uvidel známeho Rusa, zavolal smerom do izby:
– Oco, je tu ten ujo, čo sa ti minule vykakal do heligónu.
Koľko máte v Československu analfabetov? – pýta sa Brežnev prezidenta Svobodu.
– Asi 300-tisíc.
– Nie je to trochu veľa? – nezdá sa to Brežnevovi.
– Veľa ich je, veľa, ale oni sú u nás len dočasne.
Kráčala babka cez cestu a spadla. Išli okolo ruskí vojaci a zdvihli ju.
– Ďakujem vám pekne, chlapci, že ste mi pomohli. Ako sa vám odmením?
– Ale veď to bola maličkosť, – okúňali sa vojaci.
– Nie, nie, pomohli ste mi a ja nerada ostávam dlžná.
– No keď ináč nedáte, babka, zakričte trikrát: Nech žije Sovietsky zväz. To nám stačí.
– Oj, chlapci, ale veď ja som spadla na zadok, a nie na hlavu!
Keď od nás odídu Rusi, urobím na Námestí SNP zadarmo striptíz.
– Nebuď naivná! Kto bude zvedavý na storočnú babu?