Nocľah si treba vopred dohodnúť cez špeciálne internetové stránky ako napríklad couchsurfing.com či hospitalityclub.org. Na nich je každý záujemca o nocľah či majiteľ „voľného gauča“ zaregistrovaný. Ľudia ušetria tisíce korún za ubytovanie, ale najmä vďaka hostiteľom spoznajú netradičné miesta či ich spôsob života, o ktorom by sa ako bežní turisti nič nedozvedeli.
„Najviac sa mi páčilo ubytovanie v lotyšskej Rige, kde som strávil Silvestra spolu so 14 ľuďmi rôznych národností v byte 50-ročného pána. Ten bol veľmi milý, vyzdvihol nás na stanici a dal nám aj večeru. Dokonca manželku a svokru nechal v jednej izbe a zvyšok bytu aj s kľúčmi bol k dispozícií nám návštevníkom. Zväčša sa totiž v jednom byte stretnú najviac dvaja – traja nocľažníci,“ spomína cestovateľ z Bratislavy Peter Luciak, ktorý je členom couchsurfingu už štyri roky a takto precestoval už celú Európu.
Podľa neho sú domácnosti v Taliansku či Lotyšsku, kde pobudol, podobné slovenským. „Na Slovensku je však zrejme menej otvorených ľudí staršej generácie, ktorí by do bytu pustili cudzincov na noc či dve,“ domnieva sa Luciak, ktorý už hostil asi 60 ľudí z celého sveta – z Mexika, Grécka, Ameriky či Panamy.
Komunita gaučových priateľov sa prudko rozrastá. Nový spôsob lacného cestovania a spoznávania ľudí je čoraz obľúbenejší nielen vo svete, ale aj medzi Slovákmi. Napríklad na stránke couchsurfing.com sa za štyri roky zaregistrovalo asi 700-tisíc ľudí z celého sveta, z toho je vyše tisíc zo Slovenska. Najobľúbenejšie ciele cestovania sú európske metropoly Paríž a Londýn.
Nerozhodujú peniaze, ale spôsob spoznávania
„Couchsurfing však nie je len o úspore peňazí pri ubytovaní, ale najmä o spôsobe spoznávania iných kultúr. Človek sa tak dostane na miesta, kam by sa ako turista nikdy nedostal. Stane sa súčasťou života iných ľudí a dozvie sa veľa o ich bežnom živote. Napríklad keď som bol vo Francúzsku, couchsurferi mali vlastnú party v obrovskom dome s bazénom. V Londýne sme sa zase bavili na oslave s domácim a jeho priateľmi na pláži. A to sa nedá zažiť cez cestovú kanceláriu,“ hovorí 20-ročný Bratislavčan Matej Žitňanský.
Ten sa do systému couchsurfing prihlásil začiatkom minulého roka. Odvtedy už hostil okolo stovky ľudí napríklad z Indie, Afriky, Holandska a súčasne navštívil mnohé krajiny vrátane Anglicka, Srbska či Turecka. „Práve som sa vrátil z cesty po Európe, ktorú som precestoval autostopom a vďaka gaučovým známym z couchsurfingu som minul len 70 eur (2 109 korún) – iba na jedlo a verejnú dopravu,“ dodáva Žitňanský. Jedna noc v najlacnejších hosteloch pritom v európskych metropolách vyjde okolo 20 eur, iné druhy ubytovania sú oveľa drahšie.
Z nocľažníka môže byť priateľ
Cez couchsurfing sa Žitňanský zoznámil aj s cestovateľom Ericom Balimom, ktorý sa narodil v africkom Kongu, ale dlhé roky žije vo Francúzsku. „Bratislavu som prvýkrát navštívil vlani v decembri, spoznal som ju práve cez Mateja. Veľmi sa mi páčili bratislavské Vianočné trhy, chutili mi lokše. Vtedy však bola zima, tak som sa teraz v auguste na pár dní vrátil, aby som videl, aké to tu je v lete,“ usmieva sa Balima, ktorý je v systéme už dva roky a hostil zhruba 20 ľudí.
Balima tiež zdôrazňuje, že filozofia couchsurfingu je najmä o spoznávaní iných kultúr a výmene skúseností. Potvrdzujú to aj Poliaci Daniel Deptula a Sylwia Lataczová, ktorí tiež prišli do Bratislavy za Žitňanským. „Keby som chcel šetriť peniaze za ubytovanie, stanoval by som, ale o to nejde. Chcem spoznať nových ľudí, hoci ja veľa nocľahov neposkytujem, lebo bývam v malom meste, kam sa nechodí,“ hovorí Deptula. Bratislavu navštívil najmä preto, že počul o nej zaujímavé informácie. Obaja Poliaci tiež cestujú najmä autostopom.
Netreba sa obávať o bezpečnosť
Ľudia sa podľa Žitňanského nemusia pri ubytovaní cestovateľov obávať o bezpečnosť. Ubytovanie funguje na princípe referencií – teda hodnotenia hostiteľov aj hostí. „Ľudia, ktorých som hostil, vedia, že sú na návšteve. Sú veľmi slušní a keď im dám napríklad obed, tak sú veľmi prekvapení, nie je to samozrejmosť ani povinnosť. Je však lepšie, keď sa cestovateľom hostiteľ venuje. Vysvetlí im, ako sa žije v krajine, čo ľudí trápi alebo, naopak, ako sa zvyknú baviť. Tak sa plní aj základná myšlienka couchsurfingu – spoznanie kultúr,“ hovorí Žitňanský. Cestovateľov zväčša vyzdvihne na stanici, ukáže im mesto a zoberie ich do centra na bryndzové halušky. Väčšina nocľažníkov zostáva dva-tri dni.
Podľa Luciaka je systém vhodnejší pre študentov, majú viac voľného času ako zamestnaní ľudia. „Ale aj popri práci sa to dá zvládať, len si treba dobre zorganizovať čas, prípadne sa nebáť nechať cudzincov celý deň vo vlastnom byte,“ doplnil Luciak, ktorý nemá s cudzincami zatiaľ nijaké zlé skúsenosti. „Cudzincov, ktorých som hostil, som sa neobával, skôr oni sa báli Bratislavy. Väčšina z nich poznala totiž len Viedeň alebo Budapešť, Bratislava bola pre nich dobrodružnou neznámou,“ dopĺňa Luciak.
Nie každý človek má však možnosť hostiť iných ľudí – nemá gauč alebo voľný čas, hoci by chcel spoznať nových zaujímavých ľudí. Tiež sa môže do systému prihlásiť pod heslom coffee (káva) – a s cestovateľmi sa môže stretnúť na debate na pár hodín v meste v kaviarni či reštaurácii a ukázať im zaujímavé miesta.